3. Kristova Cirkev je katolícka.

Slovo katolícky znamená všeobecný, čiže univerzálny, celý. Toto slovo, ktorým je označovaná Kristova Cirkev, ukazuje jej schopnosť pojať všetkých ľudí dobrej vôle. Iba zlá vôľa človeku znemožňuje vstup od Kristovej Cirkvi.

Cirkev je spoločenstvo Boha s ľuďmi, otvorené pre každého, kto chce veriť v Krista. Nejestvujú žiadne bariéry. Do Kristovej Cirkvi patria: Adam, Eva, Ábel, Abrahám, Jakub, Jozef Egyptský, Mojžiš, Ján Krstiteľ a jeho rodičia, obrátený lotor zomierajúci vedľa Ježiša na kríži. Všeobecnosť Cirkvi teda prekračuje bariéry času.

Podobne prekračuje aj bariéry priestoru. Patria do nej ľudia veriaci v Krista z každého národa pod slnkom. Príkaz Ježiša: Choďte do celého sveta a učte všetky národy, najlepšie ukazuje všeobecnosť Cirkvi. Eucharistia je slávená na ľadovcoch Grónska i na brehoch Konga. Biely chlieb pri oltári berie do rúk kňaz, ktorý je černoch, Číňan, Mexičan, aj Indián z Bolívie. V Cirkvi zaznievajú všetky jazyky a sú v nej prítomné všetky kultúry.

Všeobecnosť Cirkvi prekračuje medziľudské bariéry. Do Cirkvi patria pokrstené nemluvňatá i storočný starec, človek zaostalý i génius, analfabet i vedec, olympionik, ktorý bozkáva zlatú medailu, ktorú získal, i človek pribitý ochrnutím na lôžko, najväčší hriešnik i najdokonalejší svätý. Je to spoločenstvo, ktoré zjednocuje všetkých ľudí dobrej vôle, ktorí veria a túžia prijať svätý krst. Každý z nich má svoje miesto pri oltári a každý má tie isté práva. Každý môže pozerať na druhého ako na svojho brata.

Všeobecnosť – katolíckosť je jedným z najudivujúcejších rozmerov Cirkvi. V tomto ohľade možno Cirkev prirovnať k iným spoločnostiam, do ktorých príslušnosť sa zakladá na zásade dobrovoľného rozhodnutia. Takmer všade je určený zoznam podmienok, ktoré treba splniť, aby sme mohli do danej spoločnosti patriť. V Cirkvi sú to iba dve podmienky: viera v Krista a ochota prijať svätý krst.

Všeobecná Cirkev sa skladá z menších častí, sú to tzv. miestne Cirkvi: diecéza a farnosť. Spojené diecézy tvoria metropolu, na čele ktorej stojí arcibiskup, a spojené farnosti tvoria dekanáty, na čele ktorých stojí dekan. Avšak všeobecná Cirkev je celá v každej diecéze zjednotenej okolo biskupa, je celá v každej farnosti zjednotenej okolo farára a je celá v každom celebrovaní Eucharistie, ktorú slávi dokonca kňaz sám.

Najvýstižnejším obrazom tohto vnútorného spojenia Cirkvi zdá sa, že je bochník chleba. V každom krajci chleba je všetko, čo je v celom chlebe. (Tento obraz jednoty a všeobecnosti Cirkvi používali už na sklonku prvého storočia. Nachádza sa v jednom z najstarších kresťanských dokumentov, ktorý sa menuje Náuka dvanástich Apoštolov.) Pohľad na všeobecnosť Cirkvi cez obraz jedného chleba pomáha hlbšie pochopiť symboliku eucharistického chleba, ako aj bohatstvo spoločenstva zhromaždeného pri jednom oltári.

Katechizmus Katolíckej cirkvi, keď podáva výklad na tému všeobecnosti Cirkvi, odpovedá na otázku: Kto patrí do všeobecnej Cirkvi? Venuje pritom pozornosť istým kruhom tejto príslušnosti.

Najplnšie do Cirkvi patria veriaci a praktizujúci. Viera vtedy obsahuje všetky poschodia stavby viery: v Boha i Bohu, v Krista i Kristovi, v Cirkev i Cirkvi. Naproti tomu v praktizovaní je zdôraznená láska k Bohu i ľuďom, ona totiž pridáva lesk úkonom kultu veriacich ľudí. Ona spôsobuje, že viera je živá.

Iné kruhy príslušnosti k Cirkvi vyznačuje postoj voči sviatosti Eucharistie. Katechizmus naznačuje, že spoločenstvo katolíkov s pravoslávnymi cirkvami je také hlboké, že nechýba veľa, aby bolo celkom prípustné spoločné slávenie Eucharistie Pána.

Kresťania, ktorí neprijímajú sviatostné kňazstvo, a teda aj reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii, zostávajú v ďalších kruhoch príslušnosti k všeobecnej Cirkvi.

Najširší kruh sa zakladá na povolaní všetkých ľudí k účasti na večnom šťastí. A teda do všeobecnej Cirkvi môžu patriť všetci ľudia, povolaní z Božej milosti k spáse.

(Otázka, aký je vzťah katolíckej Cirkvi k iným náboženstvám, si však vyžaduje dôkladnejšie vysvetlenie.)

Uvažovať: KKC 830-838