Vrátime sa ešte k téme Cirkvi.

Celú Cirkev spravuje a vedie pápež, rímsky biskup. Terajší pápež František.

Celá Cirkev, rozprestierajúca sa po celom svete, sa delí na tzv. partikulárne („miestne“) cirkvi – diecézy. Diecéza je časť (diel – portio) Božieho ľudu, ktorá je zverená do pastierskej starostlivosti biskupa v spolupráci s kňazmi. (CIC, kán. 369) Na jej čele teda stojí biskup, ako vlastný pastier. Diecézy na určitom území sú spojené do provincií. Na Slovensku máme dve: Západnú a Východnú provinciu. Do Východnej provincie patrí Košická arcidiecéza, Spišská a Rožňavská diecéza. Do Západnej provincie patrí: Bratislavská a Trnavská arcidiecéza, Nitrianska, Banskobystrická a Žilinská diecéza. (Gréckokatícka cirkev tvorí na Slovensku jednu provinciu – metropoliu, do ktorej patrí Prešovské arcibiskupstvo, Bratislavská a Košická eparchia.)  Na čele provincie stojí arcibiskup-metropolita. Náš – bratislavský: Stanislav Zvolenský. Naša diecéza: Žilinská, biskup: Tomáš Galis.

Každá diecéza je rozdelená na farnosti. Viacero farností býva spojených do dekanátu. Naša diecéza má v súčasnosti 109 farností (+6 duchovných správ) začlenených do 10 dekanátov: Čadca (15), Kysucké Nové Mesto (14), Žilina (9), Varín (11), Martin (5), Rajec (8), Bytča (10), Považská Bystrica (16), Púchov (12), Ilava (9).  Naša farnosť patrí do Považskobystrického dekanátu, dekan: Pavol Mazúch.

Farnosť je určité spoločenstvo veriacich, natrvalo ustanovené v partikulárnej cirkvi, o ktoré pastoračná starostlivosť je pod autoritou diecézneho biskupa zverená farárovi ako jeho vlastnému pastierovi (kán. 515). 

Keď hovoríme o hierarchii v Cirkvi, môžeme spomenúť niekoľko myšlienok pápeža sv. Jána Pavla II. z roku 2001, z jeho významného príhovoru o nezastupiteľnosti kňazskej služby v Cirkvi a zvlášť vo farnosti. Treba jednoducho vziať na vedomie, že nie sú biskupi ako biskupi a nie sú kňazi ako kňazi. (vtip) Diecézni biskupi vykonávajú svoju službu vo svojom vlastnom mene, titulárni biskupi vykonávajú svoju službu v mene diecézneho biskupa. Podobne je to aj v prípade kňazov. Farári vykonávajú svoju službu vo vlastnom mene, ostatní kňazi v mene farára.

Pápež zdôraznil, že „Kristus je prítomný vo svojej Cirkvi najviac v Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej a že kňaz v zastúpení samého Krista slávi sv. omšu a vysluhuje sviatosti“. „Preto – pokračuje pápež – mať uprostred farnosti kňaza ako vlastného pastiera je pre farské spoločenstvo základnou a dôležitou skutočnosťou“. Vyjadrenia Svätého Otca na adresu významu a dôležitosti farára ako vlastného pastiera farského spoločenstva veriacich, ktorý má byť pastierom svojho ľudu podľa vzoru Krista, majú mimoriadny význam. Pretože ak vo farnosti niet farára, farnosť ako spoločenstvo veriacich – aj keby jej duchovnú službu poskytoval iný kňaz v akejkoľvek inej funkcii – nemá svojho vlastného pastiera, je vakantnou, uprázdnenou, osirotenou… „Úloha spravovať farnosť ako pastier spoločenstva veriacich je úlohou, ktorá prináleží farárovi. Toto poslanie neprijíma farár od spoločenstva veriacich, ale prostredníctvom biskupa ho prijíma od samého Pána“. Sú to silné slová, lebo niektorí si myslia, že farári sú len „predĺženou rukou“ biskupa a ich primárna zodpovednosť je zodpovednosťou voči biskupovi. Ján Pavol II. však jasne hovorí, že ide o „poslanie prijaté od samého Pána“ a teda aj zodpovednosť  je pred Pánom, nielen pred biskupom. Toto je prameňom stability farára v jeho farnosti, ale i vážnosti a dôstojnosti jeho úradu a poslania, ktoré sa žiada rešpektovať nielen v jeho farnosti, ale v rámci celej diecézy.

Diecéznemu biskupovi v diecéze, ktorá mu bola zverená, patrí všetka riadna, vlastná a bezprostredná moc, ktorá sa vyžaduje na vykonávanie jeho pastierskej úlohy (kán. 381 § 1). Diecézny biskup vo vykonávaní svojej úlohy pastiera má byť starostlivý voči všetkým veriacim, ktorí sú zverení do jeho starostlivosti, bez ohľadu na ich vek, postavenie alebo národnosť, či už bývajú na jeho území, alebo sa na ňom dočasne zdržiavajú, pričom svojho apoštolského ducha má zamerať aj na tých, ktorí vzhľadom na svoje životné podmienky nemôžu v dostačujúcej miere požívať riadnu pastoračnú starostlivosť, ako aj na tých, ktorí zanechali praktizovanie náboženstva (kán. 383 § 2). Diecézny biskup má osobitnou starostlivosťou sprevádzať presbyterov (kňazov), ktorých má počúvať ako pomocníkov a poradcov, má chrániť ich práva a starať sa, aby si náležite plnili záväzky, vlastné ich stavu... (kán. 384). Diecézny biskup je povinný častým osobným kázaním veriacim predkladať a objasňovať pravdy viery, ktoré treba veriť a v mravoch uplatňovať. ... Čo najvhodnejšími prostriedkami má pevne chrániť celistvosť a jednotu viery, ktorú treba vyznávať... (kán. 386).

Biskup je viazaný každoročne vizitovať diecézu, buď celú, alebo jej časť tak, aby aspoň každých päť rokov vykonal vizitáciu celej diecézy sám, alebo cez iných. Pri vizitácii si môže vyvoliť za sprievodcov a pomocníkov klerikov, akých chce (kán. 396). Riadnej biskupskej vizitácii podliehajú osoby, katolícke inštitúcie, posvätné veci a miesta, ktoré sa nachádzajú v obvode diecézy (kán. 397).

Otec biskup Tomáš by chcel vykonať v blízkej dobe vizitáciu našej farnosti.  ...