Máme za sebou úvahy nad dogmami Katolíckej cirkvi, ktoré sú zachytené v Symbole viery. Môžeme povedať, že do istej miery sa nám podarilo pochopiť skoro celú prvú časť Katechizmu Katolíckej cirkvi.

Katechizmus má zaujímavú štruktúru, obsahuje 4 časti: prvá – Vyznanie viery – hovorí o viere ako takej a rozoberá symboly viery – zvlášť Apoštolské vyznanie viery, ktoré nazýva „najstarším rímskym katechizmom“, okrem neho poznáme aj Nicejsko-carihradský symbol. Druhá časť – Sviatosti viery – rozoberá sviatosti a sväteniny. Tretia časť – Život z viery – pojednáva o dôstojnosti človeka, ľudskom spoločenstve a Božej spáse, následne rozoberá Dekalóg. Štvrtá časť – Modlitba v živote z viery – sa zamýšľa nad tým, čo znamená modlitba v života kresťana a zvlášť vysvetľuje modlitbu Pána.

Vidíme, aké je dôležité poznať pravdy viery, lebo z tohto poznania pramení aj to všetko ostatné; ak nepozná niekto pravdy viery, nič mu nehovoria sviatosti, ani prikázania, ani modlitba.

Vráťme sa teraz k vyznaniu viery, ktoré sme toľko nedieľ rozoberali; konkrétne na jeho koniec.

Vyznanie viery končí jednoduchým, ale pritom významný slovom Amen.

Keď pohľadáme toto slovo v encyklopédiách, nájdeme asi takéto vysvetlenie:  Amen je záverečné slovo modlitieb, žalmov a duchovných spevov a v doslovnom význame "podľa pravdy", "pravdivo", "nech je tak". Používajú ho všetky veľké náboženstvá – kresťanstvo, židovstvo aj islam. (Wikipédia)

V bežnej reči sa slovo amen neraz používa k vyjadreniu istoty alebo ešte častejšie na vyjadrenie definitívneho konca či záveru: „Je s ním ámen“, tj. „Je s ním koniec“. Tento prenesený význam pravdepodobne pochádza z používania slova amen na konci modlitieb, kde ho mnohí mylne pochopili a asi aj chápu nie ako potvrdenie modlitby, ale len ako označenie jej záveru, ako posledné, zakončujúce slovo. Jeho význam je však omnoho hlbší.

Vyznanie viery, ako aj posledná kniha Svätého písma (Zjv 22, 21) sa končí heb­rejským slovom Amen. Toto slovo sa často nachádza aj na konci modlitieb Nového zákona. Takisto aj Cirkev končí svoje modlitby slovom Amen.

V hebrejčine Amen pochádza z toho istého koreňa ako slovo „veriť“. Tento koreň vyjadruje stálosť, vierohodnosť, vernosť. Tak chápeme, prečo môže „Amen“ znamenať tak vernosť Boha voči nám, ako aj našu dôveru v neho.

Vychádza teda z koreňa -m-n, t.j. veriť, dúfať, uistiť sa, byť verný. Od rovnakého koreňa je odvodené aj slovo emuna, viera. Je príbuzné so slovom emet – pravda; he’emin – veriť či uveriť.

U proroka Izaiáša nachádzame výraz „verný Boh“, doslovne „Boh Amen“, t. j. Boh verný svojim prisľúbeniam: „Kto bude chcieť byť požehnaný na zemi, bude chcieť byť požehnaný Bohom Amen“ (Iz 65, 16).

Pán Ježiš často používal slovo „Amen“ (porov. Mt 6, 2. 5. 16), niekedy aj opakovane (porov. Jn 5, 19), a to vtedy, keď vyslovoval závažné výroky, ktoré uvádzal práve týmto slovom, aby zdôraznil vierohodnosť svojho učenia, svoju autoritu založenú na Božej pravde. V našich prekladoch sa používa výraz „veru“ („veru, veru hovorím vám“); napr. v niektorých českých prekladoch zostalo: „amen, amen, pravím vám“.

Záverečné „Amen“ Vyznania viery teda opakuje a potvrdzuje jeho prvé slovo: „Verím.“ Veriť znamená povedať „Amen“ Božím slovám, prisľúbeniam a prikázaniam, znamená úplne sa spoľahnúť na toho, ktorý je „Amen“ nekonečnej lásky a dokonalej vernosti.  Každodenný kresťanský život bude teda „Amen“ onomu „Verím“ Vyznania viery nášho krstu. Sv. Augustín povedal: „Nech ti je tvoje Vyznanie viery akoby zrkadlom. Pozoruj sa v ňom, aby si videl, či veríš všetko, čo vyznávaš, že veríš, a raduj sa každý deň zo svojej viery.“

Budeme si teda odteraz dávať záležať na tom, ako vyslovujeme naše Amen. Veď koľkokrát sme toto slovo už vyslovili? A koľkokrát bezmyšlienkovite...

Naše Amen by malo byť akoby pečiatka či podpis, ktorý dávame pod to, čo hovoríme alebo čo konáme. Tak ho vyslovujme po každej modlitbe, tak ho zdôraznime na konci vyznania viery, tak ho radostne a hlasne spievajme (pri slávnostných bohoslužbách dokonca trojito) na konci doxológie Skrze Krista, tak ho úctivo vyslovme pri prijatí Eucharistie... A tak raz nech zaznie aj naše posledné Amen, ktoré bude rovné slovu Verím...

(Uvažovať: KKC 1061-1065)