SYMBOL VIERY

Po zoznámení sa so stavbou viery treba prejsť k tomu, aby sme si dôkladnejšie pohovorili o jej bohatstve. Bolo zachytené vo Vyznaní viery – tzv. Symbole viery.

Prečo práve symbol? Grécke slovo „symbolon“ znamenalo polovicu zlomeného predmetu, ktorý sa používal ako potvrdenka, napríklad pečate. Zlomené časti sa prikladali k sebe, aby sa overila totožnosť nositeľa. Symbol viery je teda poznávacím znakom a dôkazom spoločenstva veriacich. „Symbolon“ označuje tiež zbierku, súhrn alebo stručný prehľad. Symbol viery je teda súhrn hlavných právd viery. Preto predstavuje prvý a základný bod, na ktorý sa orientuje katechéza. (KKC 188)

Od apoštolských čias sa Cirkev usilovala o to, aby podobne ako morálny zákon odovzdaný na hore Sinaj, bol zapísaný v Desatore, čiže v desiatich krátkych vetách, aby bol podobným spôsobom zachytený aj zákon viery. Úlohou tohto súhrnu bolo podať najdôležitejšie zjavené pravdy tak jednoducho, aby boli prístupné každému veriacemu, a aby tvorili Vyznanie viery (Krédo – z lat. credo – verím) celej Cirkvi.

Kresťania sa vždy snažili vyjadriť svoju vieru v stručnej forme a súčasne hľadali formulácie, ktoré by najlepšie sprostredkovávali podstatu tejto viery. Hlásali napríklad: „Ježiš je Kristus“ – to znamená, že Ježiš je Bohom prisľúbeným a Duchom Svätým naplneným Mesiášom a Spasiteľom ľudstva. Hovorili tiež: „Ježiš je Pán“ – teda okrem neho nie je nik iný, žiaden z bohov, ktorých uctievali ľudia, a žiaden vládca tohoto sveta. Za takéto a ďalšie vyznania mnohí z kresťanov prvého storočia zaplatili prenasledovaním či mučeníckou smrťou.

Aj kresťania ďalších dôb opätovne formulovali v krátkych ve­tách celok viery, ktorú vyznávali. V Katolíckej cirkvi a tiež v iných kresťanských cirkvách a cirkevných spoločenstvách sa všeobecne prijalo Apoštolské vyznanie viery, začínajúce slovami Verím v Boha. „Apoštolské“, to znamená, že obsahuje posolstvo, odovzdané apoštolmi. Je­ho tri časti boli pôvodne odpoveďami na tri otázky, ktoré sa kládli osobám, žiadajúcim o krst: Veríš v Boha, Otca všemohúceho? Veríš v Ježiša Krista, nášho Vykupiteľa? Veríš v Ducha Svätého a v to, čo On koná? Tieto otázky kladie Cirkev aj dnes všetkým kresťanom, keď si počas Veľkonočnej vigílie obnovujú krstné sľuby.

Spracovanie Symbolu viery trvalo takmer štyri storočia. V cirkevných spoločenstvách vznikali rôzne redakcie Symbolu. Všetky majú jedno spoločné: sú zápisom viery prvých storočí a tvoria dôležitú čiastku Tradície.

Redakčné práce boli ukončené v roku 381, kedy Symbol podpísali biskupi na koncile v Carihrade. Nazýva sa Nicejsko-carihradský symbol. Začína slovami Verím v jedného Boha. Má dôležitú ekumenickú hodnotu. Slovami tohto Symbolu Rímska cirkev i cirkvi Východu vyznávajú svoju vieru v každej nedeľnej Eucharistii.

Apoštolský symbol je najstarším krstným Symbolom Rímskej cirkvi (dokonca má názov „najstarší rímsky katechizmus“). Toto vyznanie viery sa zvyčajne modlíme ako večernú modlitbu alebo na začiatku ruženca.

(Katechizmus Katolíckej cirkvi sa zakladá na Apoštolskom symbole, ale zohľadňuje aj bohatstvo Nicejsko-carihradského symbolu.)

Po prvý raz sa so Symbolom viery človek stretáva pred svojím krstom. Jeho vyznanie tvorí podmienku prijatia krstu. Je v ňom vyjadrená viera v Boha Otca i Syna i Ducha Svätého, viera v Krista a dielo jeho vykúpenia, ako aj viera v Cirkev. Pretože Symbol je podávaný skrze Cirkev, je v ňom vyjadrená aj viera Cirkvi, ktorá stráži zjavenú pravdu.

Kandidát na krst, skôr, ako zloží Vyznanie viery, zrieka sa zlého ducha, sveta i hriechu. Robí teda dve dôležité rozhodnutia. Opúšťa svet, ktorý žije svojimi zákonmi uzatvorenými výlučne v dočasnosti, a prechádza do sveta viery. Možno teda povedať, že sa rozhoduje pre bývanie v stavbe viery, ktorá sa stáva jeho príbytkom. (Ba čo viac, týmto vyznaním a krstom vystupuje ihneď na jej najvyššie poschodie.)

Ak prijímajú krst deti, rozhodnutie vykonávajú za nich rodičia. Keď si však človek postupne uvedomuje dôsledky svojho krstu, mal by dobrovoľne prejsť všetkými zákutiami stavby viery, aby poznal svoju vieru. Taký je aj zmysel katechézy, ktorá je povinnosťou každého veriaceho.

Symbol viery patrí medzi texty, ktoré musí katolík poznať naspamäť a často sa ich nielen modliť, ale nad nimi uvažovať. Okrem textov Modlitby Pána, Zdravas’ Mária ako aj Desatora,  by mal byť Symbol viery súčasťou každodennej modlitby veriaceho človeka. Časté Vyznanie viery musí byť v ústach i v srdci zvlášť u tých, ktorí prežívajú krízu viery. Tento text je modlitbou, ktorou zvelebujeme Boha za milosť viery a za bohatstvo Zjavenia. Modlitba slovami Symbolu má moc očistenia a zdokonalenia viery.