Základná otázka, ktorá sa vynára v mysli veriaceho človeka, znie: Kto je Boh? Vieme, že Boh je najväčším tajomstvom zo všetkých tajomstiev. Súčasne zo Zjavenia vieme, že Boh je ten, s kým sa možno rozprávať; ba čo viac, že Boh je ten, ktorý sa chce s človekom rozprávať. Tak je to od stretnutia v raji.

Prvým človekom, ktorý položil Bohu otázku: Ako sa voláš? – bol Mojžiš. Urobil to na úpätí hory Sinaj. Tam dostal tajomnú odpoveď: Ja som, ktorý som. Boh neodhalil svoje tajomstvo. Iba povedal, že je mimo času a že nie je spojený s časom. V čase sa totiž všetko mení. Niečo bolo, je, niečo bude alebo niečo nebude. Naproti tomu Boh je. Nezávisle od toho, v ktorom storočí položíme otázku: Kto je Boh? – vždy dostaneme tú istú odpoveď: On JE.

Dôsledkom toho, že Božie tajomstvo najlepšie vyjadruje slovo JE, je jeho nemeniteľnosť. Všetko okolo nás i v nás podlieha zmene, ale Boh je ako skala. Toto tvorí základ viery. To dáva istotu a pocit bezpečnosti. Všetko sklame – no Boh nesklame nikdy. Zub času zničí všetko, ale Boha sa nedotkne.

Izraeliti vo svojej každodennej modlitbe, ktorou sa obracajú na Boha, nadväzujú na jeho meno, keď hovoria: „Milovať budeš Toho, ktorý je, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl.“ Takto chápané prikázanie lásky spôsobuje, že človek žije neustále v prítomnosti Boha. Tým zaniká pocit samoty. Vždy, všade, v každej situácii je Boh s človekom.

Druhé Božie meno bolo oznámené prorokovi Izaiášovi. Vo videní, ktoré mal v jeruzalemskej svätyni, videl očami srdca Boží majestát a okolo neho anjelov, ktorí opakovali slovo: Svätý, Svätý, Svätý. Izaiáš vtedy vyznal: Beda mi! Áno, som stratený! Veď ja som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami; a moje oči videli Kráľa, Pána zástupov! (Iz 6, 5).

Čo znamená slovo svätý? Toto slovo je rezervované Bohu a tomu, čo je výlučne Božím vlastníctvom. Už v Knihe Levitikus je zaznamenaná Božia výzva, adresovaná celému Izraelu: Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý! (Lv 19, 2).

Svätý, Svätý, Svätý – to znamená nekonečne dokonalý. Výzva k svätosti je výzvou k dokonalosti. Boh prekračuje všetky miery. V našom svete má všetko nejaké rozmery, a preto si vôbec nedokážeme predstaviť, ako vyzerá skutočnosť, ktorá nemá žiadnu mieru. Máme isté stupnice, na ktoré sme navyknutí. Medzi nimi je napr. stupnica teploty, stupnica rýchlosti, sily, času, napätia či magnetického poľa. Používame stupnice zdravia, poznania, dobroty, krásy, spravodlivosti, ba dokonca lásky. Boh je nad všetkými stupnicami, a všetko stvorenie je v jeho rukách. Boha nemožno obsiahnuť, nemožno si ho predstaviť, nemožno ho poznať.

Keď prorok Izaiáš hovorí: Beda mi, som stratený (...) lebo moje oči videli slávu Pána zástupov, objavuje pravdu, že jeho srdce je nedokonalé, jednoducho je malé, aby mohlo obsiahnuť nekonečnú dokonalosť Boha. Srdce človeka je malé, aby mohlo obsiahnuť Božiu skutočnosť. Zo Zjavenia vieme, že v nebi budeme poznávať Boha a milovať ho čoraz dokonalejšie, ale naše poznanie a láska nikdy nebudú nasýtené.

Keď je Boh taký dokonalý, nie sme schopní si ho vôbec predstaviť, a tým viac namaľovať jeho obraz. Každý Boží obraz by bol karikatúrou. Preto prvé prikázanie Desatora, ktoré hovorí o tom, že Boh je, je vo Svätom písme zabezpečené zákazom vytvárať si Božie obrazy a sochy. Boha nemožno namaľovať. Všetky naše predstavy o Bohu sa viac nepodobajú Bohu, ako by sa mu podobali...

Poznávanie Božích mien nás vyzýva k neustálemu vzdávaniu vďaky za milosť viery.

Boh nám dovoľuje žiť v jeho prítomnosti. Záleží od nás, ako túto prítomnosť Boha prežívame. Keď Svätý, Svätý, Svätý vždy a všade Je, tak potom nielenže žijeme v Božej prítomnosti, ale aj hrešíme v jeho prítomnosti. Berieme teda zodpovednosť za urážku, ktorá sa skrýva v hriechu. Boh zostáva stále najdokonalejší, ale my nedokonalí sa hriechom stávame ešte viac nedokonalými, a tým si sťažujeme kontakt s ním.

Ďalšie meno Boha nachádzame v Prvom liste sv. apoštola Jána... (o tom nabudúce)