Treba mať pred sebou proporcie Kristovho života, o akých hovorí Evanjelium. Asi najviac nás udivuje mlčanie o Ježišovom živote v Nazarete. Iba dvaja autori podali za hrsť správ o Ježišovom detstve, lepšie povedané o jeho narodení. Viac ako tridsať rokov jeho života pokrýva úplné mlčanie. Len sv. Lukáš zaznamenal jedinú udalosť, ktorá sa stala v Jeruzaleme, keď mal Ježiš dvanásť rokov.

Obyvatelia Nazareta poznali Ježiša ako syna tesára Jozefa a boli udivení, keď vo verejných vystúpeniach hodnotili múdrosť a odvahu jeho výpovedí, najmä keď počuli o zázrakoch, ktoré robil, alebo keď videli jeho mimoriadne prorocké zásahy.

Verejná činnosť Majstra z Nazareta trvala okolo troch rokov. Nás dnes zaujíma tých tridsať rokov života v rodinnom kruhu v Nazarete. Boží Syn neukázal ničím svoju výnimočnosť: ani nejakými super-schopnosťami, ani mysticizmom, ani svätosťou konania, ktorá by ho nejako odlišovala od ostatných. Žil ako obyčajný človek a v tejto obyčajnosti života ukryl všetky Božie vlastnosti. Jeho život bol taký obyčajný, že evanjelisti uznali, že niet o ňom čo písať.

Pre nás je to však zvláštne. Boží Syn žil mnoho rokov v Nazarete, chodil v pracovnom oblečení, zdieľal každodenný život chudobných rodičov a svojho mesta. Určite nemožno diskutovať o jednom: totiž, že v Nazarete bol domom postaveným na opravdivej láske. Stretli sa v ňom ľudia, ktorí sa vedeli navzájom milovať. Ich láska však nebola vystavená na obdiv.

Ježiš získal pod dohľadom Jozefa povolanie tesára. Po ovládaní tohto remesla bol nájomným robotníkom a realizoval to, čo si u neho objednali. Nevieme, či mal vlastnú dielňu – skôr treba usudzovať, že mal príručný košík s náradím a práce vykonával tam, kde ho pozvali. (Arabi takto pracujú alebo čakajú na nájom do práce každý deň.) Takto plynuli roky Ježišovho života medzi remeselníkmi z Nazareta. Ničím sa od nich nelíšil.

Pre kresťana je mimoriadne dôležité uvažovať o živote Božieho Syna v pracovnom oblečení počas toľkých rokov. Iba málo kresťanov je povolaných k služobnému hlásaniu Evanjelia. Naproti tomu všetci sme povolaní vydávať svedectvo vo svojom prostredí. Postoj Ježiša, Márie a Jozefa v Nazarete nám ukazuje základné zásady vydávania takéhoto svedectva.

Prvou z nich je účasť na normálnom, každodennom živote vo svojom prostredí. Treba žiť na takej úrovni, na akej žijú iní. Iba čestný postoj musí byť na vyššej úrovni.

Druhá zásada sa týka prístupu k práci. Vykonanie odbornej práce musí byť solídne, s vedomím, že plnú odmenu za túto prácu dáva Boh. Ľudia nie vždy vedia doceniť hodnotu a kvalitu práce, a často ju nechcú spravodlivo odmeniť.

Tretia zásada sa týka rytmu života. Tento rytmus musí byť Boží, čiže má mať na zreteli človeka. V Nazarete to bol rytmus Desatora so zvláštnym docenením posvätného času soboty – dňa zasväteného stretnutiu s Bohom a s najbližšími a zároveň dňa, ktorý umožňuje regeneráciu síl. Múdry rytmus života má výnimočnú silu svedectva a vplýva na prostredie okolo nás.

Ďalšou zásadou je podľa možností plná účasť na živote miestneho spoločenstva. Starosti a radosti susedov nemôžu byť cudzie človeku, ktorý žije Evanjelium. Dnes je tento bod veľmi ťažké realizovať. Žijeme vo svete narastajúceho individualizmu. Ľudia sa zatvárajú, neudržujú kontakt. Možno bývať v tom istom vchode paneláku desať rokov, a nemusíme vedieť, ako vyzerá svet suseda, lebo jeho dvere sú vždy pre iných zamknuté alebo sa otvárajú iba pre „zasvätených“. Teda spoluzodpovednosť za život spoločenský, hospodársky a kultúrny vo vlastnom prostredí patrí k úlohám kresťana.

Svätosť spočíva v prežívaní každodenného života s vedomím Božej prítomnosti. Aby sme rátali s tým, že sme Bohu k dispozícii. Deväťdesiatpäť percent svätých vedie nazaretský život. To sú zástupy žien v domácnosti, ktoré pracujú ako Mária v Nazarete; milióny pracovitých a čestných mužov, ktorí sa starajú o múdry rytmus života. Sú to všetci tí, ktorí nerobia slávne diela, ale vychovávajú k čestnosti a spravodlivosti svoje deti...

Niektorí si možno ťažkajú, že je málo takýchto svätých kanonizovaných, oficiálne vyhlásených za svätých. Ale nemusíme sa nad tým sužovať. Ak je náš všedný život postavený zo zlatého piesku čestnosti a lásky, Bohom je vždy korunovaný. Svätosť sa získava v pracovnom oblečení.