V dejinách spásy Duch Svätý zjavuje svoju prítomnosť a činnosť v symbolickej forme. Vymenujme si niekoľko symbolov, ktoré sa vyskytujú najčastejšie.

Voda – umýva, očisťuje a dáva život. Duch Svätý očisťuje človeka od hriechov a dáva nový, božský život. Vo Svätom písme je voda symbolom života. Je podmienkou úrodnosti rajskej záhrady (porov. Gn 2, 10). V potope očisťuje zem od hriešnikov, oddeľuje Izraelitov od Egypťanov, dáva silu utekajúcemu Eliášovi. Voda bola použitá Ježišom vo sviatosti, a jej požehnaniu na Bielu sobotu predchádza vzývanie Ducha Svätého, aby sa stala duchovne plodná.

Oheň – očisťuje a pretvára. V ohni sa čistí zlato, v ohni sa spaľujú plevy. Oheň bol a je používaný dodnes ako liek, ktorý vypaľuje choré tkanivo. Duch Svätý očisťuje a premieňa. Je Božou tvorivou energiou vo vzťahu k dobru a energiou, ktorá ničí zlo. Touto silou bola vybavená Cirkev v deň zoslania Ducha Svätého. Duch Svätý zostúpil v podobe ohnivých jazykov na všetkých prítomných vo Večeradle. Apokalypsa predpovedá, že tento tvorivý oheň overí všetko na konci dejín. To, čo je Božie, vyjde z neho zdokonalené; to, čo nie je Božie, bude premenené na popol.

Oblak – znak na nebi, ktorý zahaľuje slnko. Oblak je vo Svätom písme znakom Božej prítomnosti. Je to zvláštny znak, lebo namiesto toho, aby odhaľoval – zahaľuje. Tento biblický oblak je považovaný za symbol Ducha Svätého. Zahaľuje tajomstvo. Zjavuje sa nad Jordánom vo chvíli zjavenia Ježišovej božskej hodnosti, je prítomný na hore Tábor počas Premenenia, zahaľuje Ježiša vystupujúceho do neba.

Holubica – je zvestovateľom konca potopy. Prináša do Noemovej archy olivovú vetvičku ako znak Božieho pokoja; Noe potom prináša Bohu obetu vzdávania vďaky. Ten istý symbol sa objavuje, keď je Ježiš pokrstený vo vodách Jordánu. Treba dodať, že je to jediný živý symbol Duch Svätého. Môžeme sa tešiť, že biblický holub a olivová ratolesť sú symbolmi pokoja, ktoré sú prijaté v európskej kultúre a sú vo veľkej miere čitateľnými symbolmi v celom svete. Totiž všade, kde je pokojná činnosť, tam určite možno vnímať vanutie Ducha Svätého.

Pečať – znak vlastníctva. Tri sviatosti zanechávajú v duši človeka nezmazateľný znak zvláštnej príslušnosti k Ježišovi. Sú to tieto sviatosti: krst, birmovanie a kňazstvo. Prvá pečať je dielom Ducha prijatia za synov a dáva človeku hodnosť Božieho dieťaťa. Druhá je znakom vlastnenia siedmich darov Ducha Svätého, ktoré sú potrebné na vydávanie svedectva. Tretia robí muža účastníkom na kňazstve Ježiša Krista. Každá z týchto pečatí je zvláštnou prítomnosťou Ducha Božieho, ktorá dáva človeku novú hodnosť a robí človeka schopným, aby bol aktívne účastný na diele spásy.

Pomazanie – symbolizuje činnosť Ducha Svätého. Matériou používanou na pomazanie bol olivový olej alebo iné oleje, niekedy veľmi drahocenné. Olivový olej sa dostáva do tela a živí ho, rozhoduje o jeho dobrej kondícii. Už v Starom zákone – z Božej vôle – pomazávali kráľov a kňazov. Bol to znak požehnania, pretože olivový olej v kultúre okolia Stredozemného mora bol znakom hojnosti a bohatstva. Kto bol pomazaný Božím olejom, čiže Duchom Svätým, ten oplýval bohatstvom.

Ruka – keď kňaz vystiera ruky nad obetnými darmi, ktoré sú položené na oltári, vzýva Ducha Svätého, aby zostúpil na ne a premenil ich na Ježišovo telo a krv. Toto gesto patrí k evanjeliovým znakom. Je to gesto požehnania. Vyskytuje sa v odovzdávaní sviatosti kňazstva ako jeho matéria. Ruka je tiež nástrojom odovzdania Božieho bohatstva v geste požehnania. Touto mocou je vybavená každá kňazská ruka. Ale Duch Svätý používa aj ruky tých, ktorí majú právo žehnať – zvlášť otca a matky. Jedným z ukazovateľov viery je docenenie požehnania. Veriaci človek vie poprosiť o požehnanie, ak má príležitosť, aby ho dostal.

(Uvažovať: KKC 694-716)