Ako máme chápať prítomnosť Ducha Svätého v nás?

Svätý Bazil hovorí, že Duch Svätý v nás je „ako schopnosť vidieť v zdravom oku“ alebo „ako umenie v umelcovi“, stáva sa našou „formou“.

Prítomnosť Ducha Svätého v nás nemožno chápať hmotne. Boh je tam, kde pôsobí, jeho Duch je v našich srdciach, pretože tam je činný a jeho činnosť nás pretvára. Toto pretváranie sa nazýva všeobecným termínom „milosť“, alebo tiež ako hovoria cirkevní otcovia, „Boží obraz“, ktorý je nám daný pri krste, ale je určený, aby rástol až k podobnosti, k stále dokonalejšej jednote s Bohom.

O namaľovanom obraze povieme, že je dokonalý, keď všetky farby a všetky línie vytvárajú jednotu, keď vyjad­rujú ideu, ktorú chcel maliar zobraziť. Aj v dokonalom člo­veku musia jeho zložky harmonicky spolupracovať. Duša oživuje telo a sama je oživovaná Duchom Svätým. Vieme, že dokonalosť možno dosiahnuť len postupne. Hovoríme, že v dieťati sa duša prebúdza; „prebudený“ človek sa stáva inteligentným. Takým spôsobom aj Duch Svätý postupne „zduchovňuje“ ľudskú myseľ, vôľu i city.

Od chvíle, keď sme prijali Ducha Svätého do svojich sŕdc, už nemôžeme žiť „podľa tela“. Tak to stále učí svätý Pavol: Lebo tí, čo žijú podľa tela, zmýšľajú telesne, ale tí, čo žijú podľa Ducha, zmýšľajú duchovne. A zmýšľať podľa tela je smrť, kým zmýšľať podľa Ducha je život a pokoj. Veď zmýšľať podľa tela je nepriateľstvom voči Bohu, lebo sa nepodriaďuje Božiemu zákonu – a ani sa nemôže. A tak tí, čo žijú telesne, nemôžu sa páčiť Bohu.  Lenže vy nežijete telesne, ale duchovne, pravda, ak vo vás prebýva Boží Duch. Lebo kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho. (Rim 8, 5-9).

Svätý Irenej definuje duchovného človeka ako zloženého z tela, duše a Ducha Svätého. Duch Svätý je akoby „duša našej duše“, spája sa s naším „ja“ a dáva silu všetkému, čo je v nás ľudské.

Telá každého z nás sú rozličné. To isté platí o dušiach, každý má svoju vlastnú. Ale tretí prvok, Duch Svätý, je ten istý v Petrovi, Pavlovi, Tomášovi atď. Je teda spoločnou dušou všetkých veriacich v Krista. Vytvá­ra jednotu, oživuje jednotlivé orgány, dáva rast celému orga­nizmu. V encyklike Pia XII. Corpus mysticum čítame: „Skutočnosť, že všetky časti tela sú spojené medzi sebou a so svojou vznešenou Hlavou (Kristom), je potre­bné prisudzovať Kristovmu Duchu, ako neviditeľnému princípu.“

Jeden turista pozoroval ľudí na námestí svätého Petra v Ríme. Čakali na krátky príhovor Svätého Otca a na jeho požehnanie po nedeľnej mod­litbe Anjel Pána. Turista, ktorý sa vydával za ateistu, sa pýtal svojho sprievodcu: „Čo majú títo ľudia spoločné s pá­pežom? Je z iného národa, ťažko zachytia niečo z jeho reči alebo vôbec nebudú rozumieť. A ani medzi sebou sa nepoznajú. Nie je to ilúzia veriť, že sú navzájom spojení?“ Blízko stojaci veriaci mu správne odpovedal: „Máme toho istého Ducha Svätého.“

Svätý Pavol prirovnáva Cirkev k telu. A telo musí byť živý organizmus, musí mať jednu jedinú dušu, ktorá ho spája. Ale ako zjednotiť do jednej duše slobodných ľudí, jednotlivcov?

Často používame výrazy, že napríklad františkáni majú ducha sv. Františka alebo že duch veľkého mysliteľa žije v jeho stúpencoch. Podobne sa hovorí, že kresťania majú Kristovho ducha. Keby sa to však chápalo len v tomto všeobecnom zmysle, Cirkev by bola spoločnosťou ako každá iná a nebola by skutočným telom.

My však tvrdíme, že v Cirkvi prebýva Kristov Duch. Kristov Duch je skutočná živá sila: Duch Svätý. On zostúpil na apoštolov zhromaždených v Jeruzaleme v deň Turíc (porov. Sk 2).

Jednoduchí veriaci si zasluhujú titul „Boží ľud“ kvôli daru toho istého Ducha. Pri krste sa duchovne rodia ako Božie deti z vody a Ducha Svätého. V jednej starobylej formule posvätenia krstnej vody je táto prosba: „Tejto vode, ktorú ste pripravili, aby sa v nej znovuzrodili ľudia, nech Duch Svätý udelí plodnosť tým, že do nej tajomne vstúpi. Z tohto božského prameňa vzíde nové pokolenie (Božieho ľudu) počaté vo svätosti, znova sa rodiace, aby sa stalo novým stvorením.“

Podľa učenia Koncilu, skrze Cirkev sa Kristus stáva viditeľným v priebehu stáročí. Štruktúry Cirkvi sú ľudské a hmotné, ale preniknuté Duchom Svätým sa stávajú viditeľným „telom Ježiša Krista“.