Sedem darov Ducha Svätého

Ako už bolo spomenuté, Duch Svätý spolupracuje s človekom tak, že každá činnosť veriaceho je božsko-ľudská. K tomu však dochádza na rôznych stupňoch a najrozličnejším spô­sobom. V niektorých chvíľach sa prejavuje viac ľud­ské úsilie, za iných okolností viac cítime Božiu pomoc ako nezaslúžený dar.

Táto skutočnosť viedla scholastických teológov k roz­lišovaniu medzi „čnosťami“ a „darmi“. Môžeme to vysvetliť jednoduchým príkladom. Pod vedením nejakého učiteľa sa môžu všetci naučiť maľovať. Ale nie všetci vytvoria umelecké dielo; na to je potrebný talent, „dar“. Duch Svätý je poradca, ktorý učí všetkých žiť podľa požiadaviek evanjelia, cvičiť sa v čnostiach. Niektorým však udelí pri tomto cvičení zvláštny dar, a to sa prejavuje na ich správaní. Tak isto, ako možno zaznamenať umelecké vlohy, je vidieť u svätcov zvláštny dar k zbožnosti, niekedy už v mladistvom veku. Keď čítame, že svätý Alojz Gonzága zložil ako sedemročný sľub čistoty pred obrazom Panny Márie, obdivujeme tento „dar“ Ducha Svätého.

Ak je prirodzených vlôh už veľký počet, tým roz­manitejšie sú nadprirodzené dary zbožnosti. Text z proroka Izaiáša viedol však cirkevných Otcov a po nich duchovných autorov k tomu, že vypočítavajú sedem zvláštnych darov Ducha Svätého. Podľa prekladu gréckej biblie a latinskej Vulgáty, znie tento text: „Z pňa Jesseho vypučí ratolesť a z jeho koreňov výhonok vykvitne. (Teda z Dávidovho rodu vzíde budúci Me­siáš.) A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti (1) a rozumu (2), duch rady (3) a sily (4), duch poznania (5) a bohabojnosti (6); a naplní ho bázeň pred Pánom (7)“ (porov. Iz 11, 1-3).

KKC definuje dary Ducha Svätého ako „stále dispozície, ktoré robia človeka ochotným riadiť sa vnuknutiami Ducha Svätého“ (KKC, 1830).

Budeme sa teda venovať týmto siedmym darom Ducha Svätého a pokúsime sa postupne vysvetliť si ich význam.

(Pomôcka k zapamätaniu:  Mu-Ro-Ra-Si-Po-Na-Ba.)

1. Dar múdrosti

Jazykové výrazy majú svoje dejiny. Grécke slovo sofia sa prekladá ako múdrosť a v moderných jazykoch má prevážne intelektuálny nádych. Múdry je pre nás človek, ktorý pozná mnoho vecí a má jasnú myseľ. Ale v starovekej gréčtine bol múdrym človekom aj schopný robotník, majster vo svojom odbore. V Homérovom epose sa hľadá nejaký „múdry človek“, aby opravil loď. No u gréckych intelektuálov sa tento termín stal časom abstraktným. „Filozof“ zna­mená v preklade „ten, kto miluje múdrosť“, ten, ktorý stráca stále viac zmysel pre praktický život a chce poznať vyššie, večné pravdy.

Aj v hebrejčine je múdrosť (kochma) (ľud. „chochmes“) praktická. Ale Židia ju hneď uvádzali do životných súvislostí. Múdry nielen že niečo vie, ale má aj úspech. „Sapienciálne“ („múdroslovné“) knihy Starého zákona kladú často proti sebe múdreho a hlúpeho. Tomu prvému možno zveriť akú­koľvek úlohu, ten druhý robí chyby, všetko pokazí a umiera v biede.

Úspech v živote nemožno oddeľovať od nábo­ženského postoja. Izraeliti dobre vedeli, že mať alebo nemať úspech nezávisí vždy len od nás, ale od Boha. Preto vyznávali, že počiatkom múdrosti je bohabojnosť (porov. Ž 111, 10). Keď porovnávali múd­rosť, akú hlása Sväté písmo, s múdrosťou gréckych intelektuálov, boli si istí, že múdrosť nie je čnosť, ktorú by mohol človek nadobudnúť sám, že je to Boží dar.

Svätý Pavol poznamenáva, že Gréci vyhľadávajú múdrosť (porov. 1 Kor 1, 22), ale nechváli ich kvôli tomu. Kresťanstvo vo veľkej Rímskej ríši znamená víťazstvo jednoduchých ľudí, nevzdelaných: ich zdravému úsudku, zdokonalenému darom Ducha Svätého, je rozhodne potrebné dávať prednosť pred domýšľavou gréckou múdrosťou, ktorú Boh obrátil v ničotu, pretože bola prekonaná múdrosťou kríža.

V Životopise svätého Cyrila, apoštola Slovanov stojí tento úryvok: „Keď mal sedem rokov, guvernér pred neho zhromaždil všetky dievčatá z mesta a prikázal mu, aby si jednu vyvolil. Zvolil si Sofiu – Múdrosť.“ Bol to sen, ale čoskoro sa stal aj mystickým zážitkom. Zasnúbiť sa s božskou Múdrosťou znamenalo pre svätca zvoliť si navždy božský život, nájsť perlu, kvôli ktorej – podľa slov evanjelia – človek predá všetko (porov. Mt 13, 46). Znamenalo to mať v živote úspech v tom najvznešenejšom zmysle slova.

D.ú.: KKC 1830-1832