Čakám ťa... Mk 16, 15

Pamätám si jeden eRko-tábor, keď som bola čerstvá absolventka gymka. A po lete som mala nastúpiť do postulátu u školských sestier. Vymysleli sme si tému tábora, dali dokopy nápady... Nejdem sa takto "tuctovo" rozpisovať. Skôr sa chcem podeliť, čo mi vyviedol Darius, jeden z animátorov.

Po večernej modlitbe a programe ma zavolal pozrieť si nástenku, ktorú som chvíľu predtým robila. Vraví: "Pozri sa na to dieťa." Hmm, nič zvláštne, Okaté a určite neslovenské. Klasika, nie? Veď témou tábora boli MISIE. Zašepkal: "Čakám ťa!" Jejda! Srdce sa rozbúchalo. Nervózne som mu odvrkla: "Prestaň tu na mne nacvičovať také veci!" Prestal. Vrátili sme sa k tomu večeru v jednej debate. Po trinástich rokoch. On, rehoľník a misionár v Bolívii. Ja, rehoľníčka na Novej Bani, na Slovensku. Obaja tam, kde nás pozval a poslal Boh.

Keď už dnes máme tú misijnú nedeľu, chcela som aj ja niečo k tejto téme.

Že vždy pošle niekoho, kto nás čaká a potrebuje.

Že On najlepšie pozná časopriestor.

Že Boh s nami ešte neskončil.

foto: deviantart.com