Boh môže iba milovať

Tak ako mandľovník zakvitne pri prvých jarných lúčoch, aj vánok dôvery necháva znova rozkvitnúť púšte srdca.

Unášaný týmto dychom dôvery, kto by nechcel zmierniť ľudské utrpenie a skúšky ? Dokonca aj kedˇ sa potkýname kráčajúc po k amenistých  chodníkoch, kto by nechcel uskutočniť vo svojom živote slová evanjelia: " Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne, Kristovi ste urobili."

V prvom storočí po Kristovi istý veriaci napísal: "Odej sa do radosti... Očisti svoje srdce od nezdravého smútku a budeš žiť pre Boha."

Kto žije pre Boha, rozhoduje sa pre lásku. Táto voľba si vyžaduje neprestajnú bdelosť.

Srdce rozhodnuté milovať, môže zo seba vyžarovaať nekonečnú dobrotu. Tak veľmi by chcelo zmierniť trápenie tých, čo sú blízko, i tých čo sú ďaleko. Kto žije pre Boha, uvedomuje si , že celá jeho existencia závisí od dôvery v Krista a v Ducha Svätého. Ak sa aj ocitneme v hustej hmle vnútorných  nejasností, ktorá nás odvedie ďaleko z cesty dôvery viery, Kristus nás  preto  neopustí. Nik nie je vylúčený ani z jeho lásky, ani z jeho odpustenia. A keď v nás klíči skľúčenosť či dokonca pochybnosti, Kristus nás preto nemiluje o nič menej. Je tu, pri nás. Svieti nám na cestu. A ozýva sa jeho volanie: " Príď a nasleduj ma !" ( Mk 10,21)

Mladí sa ma v osobnom rozhovore často pýtajú " Ako môžem byť sám sebou ? Ako sa mám realizovať ?" Podaktorí sa tým zaoberajú až natoľko, že sa nakoniec ocitnú v úzkosti. Vtedy si znovu pomyslím na úvahu jedného z mojich spolubratov: " Kristus mi nevraví: buď sám sebou, ale vraví: buď so mnou. " Kristus nám nehovorí: "Hľadaj sám seba," ale: "Nasleduj ma!"

( brat Roger z Taizé )