Že vraj kresťan má byť človek radosti...
...asi preto som dnes počas sv. omše chválil Boha cez slzy hľadiac na nemé, zachmúrené tváre ľudí spievajúcich automaticky naučený text "Obeť svoju veľkonočnú oslavujme kresťania"...
... sediacich, alebo s rovnakým výrazom čakajúcich v rade na Sviatosť lásky...
...práve cez Veľkončné obdobie...
...a to som chcel pri tejto piesni, jednej z mála, ktoré majú radostný podtón, keď sa hrajú na organe, na Veľkonočnú nedeľu začať tieskať od radosti...ale to by nemuselo v našom kostole (alebo aj inde?) dopadnúť najlepšie...
...ale na súdenie tu nie som ja...asi preto má dnes pre mňa taký veľký význam Jób 4,8...
...milujem Cirkev (aj Pris 4,8 dava zmysel...), len mám niekedy pocit, že potrebuje poriadne uzdraviť...
...a ze dnešna nedeľa a Lk 10,2 nehovoria ani tak o núdzi kňažských povolaní, ako o núdzi evanjelizátorov...
...tak potrebných do európskych krajín...
Blogy