Sa všetci vyjadrujú, idem sa aj ja, veď čo by nie. Rovno vravím, že môj pohľad je veeeeľmi úzky a možno aj neobjektívny. A predsa mám tú drzosť :).

Sa všetci vyjadrujú, idem sa aj ja, veď čo by nie. Rovno vravím, že môj pohľad je veeeeľmi úzky, a celá moja skúsenosť s Róbertom Bezákom je zredukovaná na pozretie si štvrtkovej relácie “Pod lampou.” Moja skúsenosť s Katolíckou cirkvou je, že je mojím domovom, spoločenstvom. Vidím rozhodnutia, ktorým sa teším, aj také, ktorým sa teším menej, aj také, ktoré ma naserú a musím hľadať lepší postoj :).

Viete, chápem všetky rozbúrené emócie okolo tejto veci. Ak máte vo svojej diecéze arcibiskupa, ktorý sa dokáže priblížiť k ľuďom, je schopný náročné teologické veci vysvetľovať zrozumiteľne, usiluje sa o transparentnosť, a kladie dôraz na podstatné veci, nie je nič prirodzenejšie, než obľúbiť si ho, radovať sa z jeho služby a chcieť, aby to tak ostalo prinajmenšom do vašej smrti :). Všetci túžime mať pastierov a kňazov,skrze ktorých bude Boh konať. Nie všetci máme to šťastie. Preto chápem rozhorčenie dotknutých veriacich, ktorý si uzurpujú právo na odpovede, dôvody a vysvetlenia. Ak totiž Bezák je vinný dákou strašnou vinou, oni sú hlupáci, ktorí mu naleteli. S tým sa treba vyrovnať. A takto nedostali šancu. Nevravím, že majú právo vedieť, ani že im je niekto povinný odpovede dať. Ale rozumiem, prečo im tá nevedomosť nedá spať. potrebuu vedieť, či sa nechali ošáliť sympaťákom a majú byť prečo sklamaní, alebo sa tu niekto iný mýli a ich presvedčenie je správne.

To, že sa Vatikán vyjadrí, povedzme “okolo horúcej kaše chodiaco”, je normálna prax. Cirkvi nejde o pranierovanie vinníkov, ani o zničenie povesti ľudí, ku ktorým sa vyjadruje. A hoci dnes veriaci kričia, aby to teda povedali na plnú hubu, nepovedia, lebo tak sa to proste nerobí. Áno, dá sa to nazvať aj tichým “odprataním” nepohodlných ľudí. Na strane druhej ale dokážem vnímať aj to, že v prípadoch, kedy ľudia pochybili naozaj v rôznych oblastiach, a boli takto “odprataní”, aspoň dostali druhú šancu začať žiť inak, a neskompromitovaní otvoreným pomenovaním ich viny to možno aj dokázali. Preto chápem, že štandardom hlasu z Vatikánu je vydať rozhodnutie a nie vysvetlenie.

Ak sa totiž príde na prúser, ľudia vždy chcú vidieť vinníka. Totiž, my sa radi pohoršujeme. A chyby druhých nás robia silnejšími a utlmia ten hlas v nás. Radi sa necháme učičíkať, že významnejší ľudia, než my, urobia chyby, za ktoré by sa mali hanbiť. V hlase mnohých kričiacich po pravde cítim práve tento rozmer. Nedokážu uveriť, že Bezák mohol spraviť niečo (chtiac, nechtiac), čo bolo zhodnotené ako natoľko problematické, že stratil dôveru. Je ľahšie namieriť prst na niekoho menej sympatického verejnosti (napr. Sokol). A konšpirácie sa množia a agentúra JPP zarába ťažké peňáze. Iní zas prstom ukazujú na tých, ktorým je ťažké prijať rozhodnutie Cirkvi ihneď. Viete, tí ľudia majú srdcia a na prvom mieste by mala byť láska. Inak sa na seba dívame krivo. Snažím sa porozumieť jedným i druhým. Nejdem byť sudcom. Vidím ale, že výsledkom je posudzovanie, pohoršovanie, reptanie, frflanie, hnev a strata ohľaduplnosti. Jedna strana sa bojí uveriť, že ten, ktorého si vážili, urobil niečo zlé, druhá strana sa hnevá, že sú málo pokorní a protirečia Cirkvi, či dokonca zlorečia pápežovi. Nemyslím si, že každý, kto sa s ťažkosťami vyrovnáva s tým, čo sa stalo, sa automaticky stavia do odboja proti pápežovi. To je priveľmi úzky pohľad. Ale my sa tak radi delíme na tábory, že radikálnosti nikdy nie je dosť. Neveľmi sa Slovákom darí byť za niečo. Strašne rýchlo sa aj z dobrej veci stane “bojovanie proti niečomu/niekomu.”

Okej, toľko komentár k tomu, čo vidím okolo, a aké pocity to vo mne vyvoláva. Teraz môj vlastný názor.

Je vo mne priestor slobody prijať rozhodnutie Cirkvi, nakoľko JA nepoznám dôvody, pre ktoré bol tento sympatický, otcovský človek odvolaný. Som smelá povedať Bohu, že sa podriadim všetkým rozhodnutiam Cirkvi vykonaným v pravde, ale nikdy nebudem súhlasiť s tými, ktoré sú robené v krivote, polopravde, zahmlievaní alebo pod mocenským vplyvom. Uvedomujem si však, že toto z mojej pozície nedokážem rozlíšiť, neviem sa dopátrať. Preto nezaujímam iné stanovisko, než toto. Kým nevidím, nesúdim a nehodnotím. Nemyslím si, že Benedikt je neschopný dedko, ktorý podpíše akékoľvek tlačivo, čo mu nejakí chytráci podstrčia. Zároveň však nepochybujem o tom, že tí chytráci tam sú. Práve preto nehodnotím. Je to ako vyjadrovať sa k rodinnému sporu v čínskej dedine “Chcu tchi.”

Je vo mne sloboda trvať aj pred ľuďmi, aj pred Bohom na tom, že čo my nevieme, On predsa vie. On miluje ex-arcibiskupa Bezáka bez ohľadu na Jeho vinu, či nevinu. Ak patrí Jemu, prekoná všetko. Možno bude trpieť, trápiť sa, možno bude jeho život obmedzený, nepohodlný. Ale Boh je s ním. Žehnám mu silu od Pána, niesť to, čo má od Pána na pleciach. Zároveň Mu žehnám milosť zhodiť všetko ostatné, lebo sme povolaní niesť Jeho jarmo, nie svoje. Žehnám mu ľudí, ktorí s ním ponesú bremeno týchto dní, milosť nájsť povzbudenie v reakcii tých ktorým slúžil, vidieť ovocie svojej práce. Žehnám mu blízkosť a intimitu s Bohom, ktorá ešte porastie cez zmenu v jeho živote. Ak už nebude môcť hovoriť verejne, nikto mu nebráni hovoriť súkromne. Smie byť požehnaním. Smie činiť pokánie aj za tých, ktorí robia dnes rozbroje v “jeho mene.” Ak už nebude slúžiť verejne, nikto mu nebráni milovať. Ak už nebude videný v médiách, je videný nebeským Otcom, ktorý pozná najskrytejšie úmysly srdca.

Vážim si, že slováci zabojovali. A prajem si, aby viac, než proti pomyselným, či skutočným nepriateľom, znel z ich úst hlas dobrorečenia voči tomu, ktorému tak dôverujú. Žehnajte a nepreklínajte… žehnajte, lebo ste povolaní prijať dedičstvo požehnania.

Otec Bezák, nech sa stalo čokoľvek, ste milovaný Boží syn. Jeho láska nie je ani o náprstok väčšia, ani o náprstok menšia, nech už je utajené čokoľvek. Jeho láska je dokonalá a to jediné je naozaj podstatné. Všetky naše spory prenechávame Otcovi na zhodnotenie, lebo len on vidí veci skryté a utajené a pozná aj úmysly sŕdc.

P.S.: Za väčší problém, než je samotné rozhodnutie, či nevedomosť o dôvodoch, považujem niektoré komentáre hovorcu RKC na Slovensku pre médiá. Tu vidím priestor na zamyslenie sa ;). Aj nie sa totiž dá povedať slušne a ohľaduplne. Nie je pri tom treba s ľudí robiť debilov, ktorí nikomu nestoja za to. Najmä vyjadrenie k informáciám poskytnutým F. Mikloškom. To bolo trápne.