Možno si poviete : ,,Život v intimite? – ty kecááááš!,,
Nie.
Skutočne.
Zamyslí sa nad tým. Koľko času za deň venuješ Bohu? hodinu? dve? ak vôbec, však? Naše srdcia, myšlienky a všetko by malo byť nasmerované na Ježiša.
A je?
Jasne, povieš si, veď som si prečítal taký a onaký článok čo a ako; vypočul som si skvelú prednášku od jedného typka a; ...dobre?! to stačí?! Nie určite nie...
My musíme budovať vzťah s Ježišom na intimite, -mohla by som povedať priam-, že až ,rozjímať, meditovať, -a dať tým priestor Bohu- tak by to nebolo úplne od veci :-)
...Nie je dôležité koľko článkov, videí, prednášok si prečítal/vypočul ale koľko času si venoval Bohu v tichosti... koľko krát si pozval Boha na prechádzku a pýtal sa možno na otázky, ktoré ti už dlho vŕtajú v hlave, alebo na nejaké verše z biblie, ktorým nerozumieš alebo si sa Ho pýtal akým mal deň.
V našom živote by mali niekedy nastať chvíle, kedy jednoducho necháme všetko –mobily, facebooku a všetky tie vymoženosti dnešnej doby, ktoré nás oberajú o čas ... a ten čas tráviť s Bohom.
To čo som ja pochopila, za ten čas čo si budujem s Ježišom vzťah je, že to celé o obete.
Náš život by sme mohli prirovnať k závodu, z ktorého veľa ľudí odpadáva. Nevydržia bežať až dokonca lebo nemajú motiváciu – niečo čoho by sa mohli držať a čo by ich posúvalo ďalej a dodávalo im to silu. ALE MY!
My tú motiváciu máme - biblia, rôzne verše, prednášky, dobré kázne kňazov z farnosti nám môžu byť tou motiváciou, ktorá nás bude hnať dopredu. Ale zase na druhej strane –ešte podotknem- nemôžeme byť len stále prikrmovaní lyžičkou –dúfam, že má chápete, zatiaľ:)-... my musíme budovať na intimite. My musíme mať osobný vzťah... len ty a Boh. A takto môžeme potom aj pracovať na svojej spáse.
Niekde som čítala že: ,,Pracujme na svojej spáse v bázni a trasení.,, Je tak?
Ak máme čas byť na počítačoch, facebooku, hrať videohry, vykecávať vonku s kamarátmi, sedieť a slniť sa, pozerať televízor, prečo si nenájdeme čas na Boha? :)
Poďte do toho spolu so mnou, poďme viac budovať náš vzťah...
Buďte požehnaní+.