Ohlasovať Boha a Božie slovo môžeme aj milými a povzbudzujúcimi slovami.

Modlila som sa za človeka, ktorému by som mala povedať o evanjeliu a Ježišovi. Ale Boh mi nič konkrétne nezjavil. Zjavil mi, že ohlasovať Ježiša môžem aj tým, že budem stáť pri ľuďoch, ktorí to v danom čase potrebujú a že ich svojimi slovami povzbudím. ,,A podaj svoju ruku aj chudobnému, aby tvoje požehnanie a uzmierenie bolo dokonalé.Úprimnosťtvojho daru nech je známa každému, kto žije, ale ani mŕtvemu neodpieraj svoju láskavosť!Nevyhýbaj sa, keďtreba potešiťplačúcich, a choďspolu s tými, ktorí smútia!Nech sa ti neťaží navštíviťchorého: pre také počínanie budú ťa väčšmi milovať. Pri všetkých svojich činoch maj na mysli svoj koniec a nikdy nezhrešíš.“ (Sir 7,36)

A práve v tomto čase som si písala s kamarátom, ktorí potreboval povzbudiť a vypočuť problémy, ktoré ho trápili. Ďakoval mi ale sama neviem ako to naozaj vnímal. 

Na druhý deň večer som sa stretla s kamarátkou, ktorej som mala potrebu povedať ako ju Ježiš miluje.  A tak sme sa chvíľu rozprávali.

Dúfam, že pre všetkých to bolo povzbudzujúce, tak ako pre mňa.