Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. ... o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia. (Mt 7, 7-11)

Máme doma pieskomily. Ich príbeh (ako sa k nám dostali a ako sa im u nás žije / žilo) si môžete prečítať tu. No okrem radosti, ktorú prináša človeku prítomnosť každého živého tvora, nám dokážu aj tieto malé tiché zvieratká krásne svedčiť o tom, ako by sme mali "žiť v dôvere".


Naše pieskomily vedia, že všetko dobré (predovšetkým potravu a rôzne pochúťky) im prináša "ruka". A tak, kedykoľvek počujú nablízku pohyb, vybehnú na obvyklé miesto a čakajú. Ticho, s dôverou, s pevným presvedčením, že niečo dobré dostanú.

A majú pravdu, ich skalopevná istota vždy obmäkčí moje srdce, a aj keď som pôvodne nemala v úmysle niečo im dávať, pohľadám v kuchyni, alebo na balkóne a aspoň kúsok zelinky, suchého chleba, alebo kartónovej ruličky na obhrýzanie sa pre ne vždy nájde.

Vždy si potom poskočia a odbehnú do súkromia vychutnať si, čo dostali. Tá ich veselosť a (možno domnelá) vďačnosť a istota mi často pripomína, že podobne by sme mali prosiť aj my. Ticho, pokorne, no vytrvalo a s dôverou. S istotou, že Pán sa o nás postará a dá nám, čo je pre nás dobré. Som si takmer istá, že tak ako ja neodolám tichému očakávaniu malých pieskomilov, tak ani náš Otec neodolá ak s dôverou očakávame všetko dobré od Neho.

Niekedy sa stane, že im vonia niečo, čo by bolo pre ne nezdravé. A hoci nástojčivo pýtajú (niekedy sa mi zdá, že by aj klietku prehrýzli, aby sa k tomu dostali), nemôžem im dať to, čo by chceli. Ale ich nástojčivosť nemôže byť nepovšimnutá - vždy rozmýšľam, čo iné by som im mohla dať, čo im padne dobre, alebo ich poteší. Vždy sa niečo nájde. :)
Aj tu sa dá nájsť paralela s darmi nášho Otca k nám.

(Príspevok uverejnený aj na mojom blogu)