Bol to jeden z obvyklých ružomberských večerov, v kruhu super priateľov, ktorí vedia objať, povzbudiť, zasmiať sa...Naša častá aktivita je ,,závislosť“ na Tescu..Myslím, že pre študentov KU je to najreálnejší, najrýchlejší spôsob ,,prežitia“ Ja a moja naj kamoška, spolužiačka, spolubývajúca, spolucestujúca a asi všetko dokopy – Monika..sme šli do Tesca kúpiť nejaké jedlo pred super večerom v kruhu priateľov .:)..Bolo 21:50, keď sme vyšli z Tesca a prvý očný kontakt sa nám upriamil na troch sediacich bezdomovcov bez cieľa, bez radosti, len tak opretí o stenu múru...

Obe sme sa pozreli na seba, a hodiny a otočili to späť do Tesca..Posledné zabalené pečivo – šesť žemlí+nejaké tri paštéty a utekali sme rovno k nim...Podišli, sklonili a povedali: ,,toto je pre vás..“

A Oni?..Jednoduché ďakujem, nekonečná neha, radosť v nevinných očiach..od jedného z nich + na čelo..Na to čo sme sa zmohli bolo – to OD NEHO. Oni presne vedeli od KOHO..nepotrebovali teologické vysvetlivky a súradnice..jednoduché úprimné ďakujem a radosť v duši..

Rozlúčili sme sa, keď zrazu jeden z nich bežal za nami..Volal sa Slávo, mal okolo 42 rokov..je stav nebol triezvy, no nebol ani ,,mimo“...To čo začal, bolo typu: ,,Nie som bezdomovec, som obyčajný človek, ktorý stratil prácu, ktorý je sám, síce býva s rodinou, ale je vlastne sám..jeho brat je kňaz a on nie je šťastný..“..Otázka na nás: ,,Ste zo sekty alebo ste jehovistky?“..pozreli sme sa na seba a vravíme, nie..sme z KU..a urobili sme len to, čo bolo možno potrebné....malé gestá lásky ...zarozprávali sme sa a z jeho úst vyšlo som Slávo a nasledovalo silné a dlhé objatie, ktoré ma dostalo..Preniklo ma teplo. Vauu..Niekto možno ničím výnimočný, možno pre niekoho len troska, možno viac špinavý, krvavý...ale pravda bola a je jeho vzácnosť..hodnota aká mu bola daná a aká sa odrážala v tom objatí  a očiach...Najvtipnejšie je, že obe študujeme sociálnu prácu, kde nás učia byť ľudskými..avšak do pozornosti sa dávajú isté ,,kritéria“ alebo ,,hranice a metódy“...,ktoré by sme mali ovládať..avšak myslím, že tu to všetko ide do stratena..Tu stojíte len VY a ON..a Boh sa pýta: ,,Miluješ ma rovnako i keď som špinavý, zafúľaný, krvavý..keď smrdím?...

Viete obe sme prežili stratu otca..a obe toho pravého Otca túžime vnímať  každý deň...a On je tak blíízko..

...stojí to za to..stať sa sám sebou..a objať Boha...Toto nie je o nikom z nás..je to o ňom..

,,..aby ste sa milovali navzájom..“( Jn 13, 34)