Ak máme záujem o uzdravenie, potrebujeme vieru - tak to hovorí Sv. Písmo. Ale o akú vieru sa jedná? Je to len nejaká fiktívna vnútorná viera?

Text zo Sv. Písma

Niektorí Kristovej Cirkvi vyčítajú "rituálnosť". Pozrime sa však na samotné Sv. Písmo. Ako tvrdia protivníci pravdy, stačí iba viera a vieru netreba ničím potvrdzovať (už tobôž nie dobrými skutkami). V časoch Ježišových a v časoch apoštolov však takéto zmýšlanie neexistovalo.

Žena trpela na krvotok a žiadný lekár jej nevedel pomôcť. Už vyskúšala všetko, čo mohla. Ale teraz má novú možnosť! Dopočula sa o Ježišovi. Plná viery sa rozhodla: "Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem." (Mk 5, 28) Nepovedala si, ak uverím, že Ježiš ma uzdraví, tak budem vyliečená, ale povedala, že ak sa DOTKNE JEHO ŠIAT, tak uzdravie. 

Ak by stačila len vnútorná viera bez dohodnutého úkonu, tak by sa Ježiš spýtal: "Kto uveril, že ho uzdravím?". To však tak nebolo. Ježiš sa spýtal: "Kto sa to dotkol mojich šiat?"(v. 30) Nepýta sa na vieru, ale pýta sa na vonkajší viditeľný úkon, ktorý vieru sprevádza.

Jeho učeníci však odpovedali: "Vidídš, že sa na teba tlačí zástup, a pýtaš sa: "Kto sa ma dotkol?"" (v. 31) Takže vidíme, že Ježišovho odevu sa dotkli mnohí. Ježiš však vedel, o čo sa jedná. On vedel, že niekto sa dotkol jeho odevu s vierou, a preto sa nevzdáva a hľadá tú, ktorá verila hoci len dotyku k Jeho šatám. Tu vidíme že milosť nepricháza omylom, ale milosť Boh daruje tým, ktorí konajú s vierou, že im Boh daruje milosť. Sám Ježiš potvrdzuje, že samotnýž úkon nestačí: "tvoja viera ťa uzdravila." (v. 34)

"Žena, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla so strachom a chvením padla pred neho a povedala mu celú pravdu." (v. 33) Bolo tam mnoho ľudí, ale jej je úplne jasné, že Ježiš sa pýta práve na ňu. Ako je to možé? Ona si stanovila nejaký cieľ, nejaký viditeľný úkon, od ktorého vyžaduje uzdravenie. Verila, že tento úkon jej pomôže. A keď sa to stalo presne podľa plánu, tak vedela, že Ježiš sa nepýta na nejaký náhodný úkon, veď "vyšla z neho[z Ježiša] sila" (v. 30). A to na čo sa Ježiš pýtal, sedelo len na to, čo práve zažila. Tá žena zažila uzdravenie skrze dotyk k Ježišovým šatám. Uzdravujúca je táto jednoduchá viera: "Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem".

Uzdravenie malo úspech vďaka viere v niečo dopredu stanovené. Bolo to niečo premyslené, nie len všeobecná viera v Kristovu moc uzdraviť ju. Nejedná sa o vieru Ježiš ma uzdraví, ale ide o viru ak sa dotknem.

Vidíme tu krásny predobraz sviatosti - viditeľný úkon neviditeľnej milosti. A keďže zažívame (presne tak ako je to dohodnuté už od apoštolských čias) že tých dohodnutých sedem úkonov presne funguje, presne vieme, ako aj žena vedela, čo sa s ňou stalo, že viera nás uzdravuje. Je to viera, nie vnútorná, neviditeľná, ale je to viera, ktorá sa vyznáva jazykom (Tim 2, 10). Dosvedčujeme, že tá viera, ktorú vyznávame viditeľne jazykom, že naozaj "uzdravuje".

Máme skúsenosť, že tých sedem dohodnutých vonkajších úkonov funguje presne, a že nám prináša uzdravenie viera v tie úkony. Na základe tejto skúsenosti hovoríme so sv. apoštolom: "viem, komu som uveril" (2Tim 1, 12)