« Back

TOTUS TUUS

TOTUS TUUS

Na 22. októbra pripadá liturgická spomienka svätého Jána Pavla II. Keď som uvažoval nad tým, čo by nám pravdepodobne chcel najviac pripomenúť, zdôrazniť, zo svojho života do našich životov, jednoznačne mi prichádzajú na myseľ slová jeho celoživotného hesla – TOTUS TUUS (CELÝ TVOJ). Stačí sa pozrieť na jeho testament, začína ho práve týmito slovami a chce nás všetkých zveriť do rúk Matky Božej: „Totus tuus ego sum. V mene Najsvätejšej Trojice. Amen. „Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán“ (Mt 24, 42) – tieto slová mi pripomínajú posledné zavolanie, ktoré príde vo chvíli, keď to bude chcieť Pán. Túžim ho nasledovať a želám si, aby ma všetko, čo tvorí môj pozemský život, pripravilo na túto chvíľu. Neviem, kedy príde, ale ako všetko, tak aj túto chvíľu vkladám do rúk Matky môjho Majstra: Totus tuus. V týchto materských rukách nechávam všetko a všetkých, s ktorými ma spojil môj život a moje povolanie. V týchto rukách nechávam predovšetkým Cirkev, ale aj môj národ a celé ľudstvo.“

 

„V živote aj po smrti som Totus tuus.“

 

Odkiaľ je toto jeho heslo a táto veľká úcta k Matke Božej? Sám o tom píše v knihe Prekročiť prah nádeje: „Spočiatku sa mi zdalo, že sa musím vzdať mariánskej zbožnosti zo svojho detstva v prospech kristocentrizmu. Vďaka svätému Ľudovítovi Grignonovi z Montfortu som však pochopil, že ozajstná zbožnosť k Božej Matke je kristocentrická.“ A v apoštolskom liste Rosarium virginis Mariae, opierajúc sa o svätého Ľudovíta Grignona, vysvetľuje: „Celá naša dokonalosť spočíva v pripodobňovaní sa Kristovi, v zjednocovaní sa s ním a v zasväcovaní sa mu. Teda najdokonalejšia zbožnosť je tá, ktorá nás najdokonalejšie pripodobňuje Ježišovi Kristovi, zjednocuje s ním a zasväcuje jemu. A keďže Mária je zo všetkého stvorenia najviac pripodobnená Ježišovi, znamená to, že spomedzi všetkých foriem zbožnosti najviac zasväcuje a pripodobňuje našu dušu Pánovi uctievanie Márie, jeho svätej Matky, a že čím viac je srdce zasvätené jej, tým viac je zasvätené Ježišovi.“

Celá formula zasvätenia Ježišovi Kristovi prostredníctvom Panny Márie, ktorú uvádza svätý Ľudovít, a ktorá pochádza už od svätého Bonaventúru, znie – Som celý tvoj a všetko, čo mám, je tvoje, môj najdrahší Ježišu, skrze Máriu, tvoju svätú Matku. (Totus tuus ego sum, et omnia mea tua sunt, mi dulcissime Jesu, per Mariam, Matrem tuam sanctam.) 

            A práve z tejto knihy - O pravej úcte k Panne Márii od sv. Ľudovíta si pápež Ján Pavol II. vybral svoje celoživotné motto - Totus tuus, ktoré si zvolil už ako biskup a ponechal aj ako pápež. Veľkú úcta a dôvera k Panne Márii sa tiahla naozaj celým jeho životom. Pozrime sa aspoň na niektoré udalosti z jeho života:

            Hneď po voľbe za pápeža nastal problém s jeho erbom. Odborníci na heraldiku nesúhlasili s tým, aby si ponechal erb s krížom a písmenom M, ktoré mal už ako biskup a ktoré symbolizovalo Pannu Máriu pod krížom, no on si presadil svoje.

Jeho prvé slová po voľbe za pápeža: „Bál som sa prijať toto menovanie, ale prijal som ho v duchu poslušnosti k nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi a v absolútnej dôvere v jeho Matku, blahoslavenú Pannu Máriu.“

Rok 1987 vyhlásil za mimoriadny Mariánsky rok, venovaný úvahám o Márii, Matke Božej a matke Cirkvi. A v tom istom roku vydal aj encykliku o Panne Márii - Redemptoris Mater.

Po atentáte pri prvom verejnom vyhlásení hovorí: „Zjednotený s Kristom, kňazom a obeťou, ponúkam svoje utrpenie za Cirkev a za svet. Tebe, Mária, opakujem – Totus tuus.“ A do testamentu v tomto období, reagujúc na atentát, dopisuje: „Oveľa viac cítim, že sa nachádzam úplne v Božích rukách a neustále zostávam k dispozícii svojmu Pánovi, zverujem sa jemu v jeho Nepoškvrnenej Matke (Totus tuus).“

Krátko pred smrťou, po tracheotómii, Ján Pavol II. stratil hlas a na papier vtedy napísal: „Čo ste mi to spravili! Ale... Totus tuus.“ Chcel vyjadriť bolesť zo straty hlasu a zároveň pripravenosť úplne sa zveriť Márii. A počas posledného požehnania Urbi et orbi, ktoré máme mnohí v živej pamäti, keď nemohol nič povedať, kardinál Stanislav Dziwisz spomína: „Svätý Otec bol hlboko dojatý, rozčarovaný a zároveň vyčerpaný. Ľud na námestí tlieskal, volal ho, ale on na sebe cítil bremeno bezmocnosti a utrpenia. Pozrel sa mi do očí: „Asi by bolo lepšie, keby som zomrel, keď už nemôžem plniť poslanie, ktoré mi bolo zverené.“ Chcel som odpovedať, no on dodal: „Nech sa stane tvoja vôľa... Totus tuus.“ Nevyjadrovalo to rezignáciu, ale odovzdanie sa Božej vôli.

 

Nech sa aj pre nás stáva Totus tuus mottom našich životov. Nech sa stáva najhlbšou túžbou našich duší a modlitbou, ktorou sa obraciam na Krista prostredníctvom Panny Márie, ktorej neustále opakujeme Totus tuus. A slovo Totus je pre nás zároveň aj spytovaním svedomia, čo všetko nám ešte chýba, aby platilo v našich životoch Totus tuus – som CELÝ tvoj.

 

Comments
sign-in-to-add-comment
No comments yet. Be the first.

Web Content Display

 

POTRATY

 

(Zachráňme životy)

 

Dlhšie ma zaujíma odpoveď práve na túto základnú a veľmi dôležitú otázku. Istotne už sa veľa o tomto probléme nahovorilo, urobilo, ale treba konať ďalej. Nech dobrotivý Boh žehná úsilie všetkých, ktorí sa snažia otvárať našej generácii oči. Vďaka a vytrvajte. Prosím – znova a znova otvárajme túto problematiku – v nádeji, že sa niečo pohne a budeme môcť pozerať do očí budúcim generáciám. /Aby nám nevytkli, že sme mlčali a tiež, aby sme mali vôbec do akých očí pozerať./

Má niekto z Vás odpoveď na túto otázku? Kedy vzniká ľudský život? Organizujú sa rôzne konferencie – odpovedalo sa na túto otázku? Aké sú argumenty za a proti? Pýtame sa na to?

Dovolím si uviesť Vám odpoveď, ktorou argumentuje ministerstvo zdravotníctva – odpovede sú ešte z roku 2005, kedy som sa prvýkrát na nich obrátil s touto otázkou: „Otázka vzniku života je ideologickým sporom filozofov, biológov a právnikov už stáročia a je jasné, že sa tak skoro neuzavrie."

 „Je nutné považovať už oplodnenú bunku za určitý potenciál života, či ten potenciál je už život sám, alebo len možnosť a schopnosť stať sa životom, je otázka, ktorá trápi ľudstvo už niekoľko storočí."

Odpoveď z roku 2007: „ Prebieha intenzívna diskusia na tieto témy."

Mňa takéto odpovede veľmi neuspokojili. A aj keď by som chcel, aby sa našla jasná odpoveď na túto otázku a už sa toľko nediskutovalo, ale urobili zásadné opatrenia, zatiaľ zostanem naladený na „ich frekvenciu". Odpovede boli vždy v tomto duchu, že sa o probléme diskutuje a nie je celkom jasné kedy ľudský život vzniká. V poriadku – pripusťme teda, že nemáme istotu. Počujme, čo nám na to hovorí Ján Pavol II.: „ Z morálneho hľadiska tu ide o takú veľkú vec, že už samotná pravdepodobnosť jestvovania osoby by stačila na ospravedlnenie najkategorickejšieho zákazu akýchkoľvek zásahov smerujúcich k zabitiu ľudského embrya." (Evangelium vitae 60) Tým sa chce povedať, že pokiaľ nemáme istotu, či to ľudský život je, netvárme sa, že istotu máme, nakoľko my sa v našej spoločnosti k tomuto počatému plodu správame, akoby to ľudský život nebol a akoby sme o tom istotu mali.

Vyzerá to tak, že nikto o tom istotu nemá. /Samozrejme, okrem Cirkvi./ Ale mnohí vypustili tú zásadnú možnosť, že to ľudský život môže byť už v momente počatia a tvária sa, že nie je – ale istotu nemajú. Čo s tým spravíme?

 

PS: Samozrejme, že som si vedomý, že zákaz potratov nezmení postoj a srdcia rodičov k ich nenarodeným deťom, a že je nevyhnutne potrebné formovať ich poznanie – a veď vlastne o to sa pokúšam aj týmto príspevkom, aby sme si položili otázku a hľadali na ňu odpoveď – kedy vzniká ľudský život? A ak si na ňu odpovieme, tak potom budeme ľahšie vedieť zaujať postoj aj k pridruženým otázkam a argumentom napr. antikoncepcii, ktoré sa nám však stanú druhoradými, nakoľko budeme vedieť, že už nehovoríme o zhluku buniek, ale o celkom novej, jedinečnej bytosti – o človekovi.

 

PS2: Ešte jeden detail. Zdá sa mi, že diabol je už krok pred nami. Ak by aj ľudia niekedy schválili zákaz potratov, on už má antikoncepciu a zabíja sa po tichšie. Hrôza.

 

PS3: Ak chcete vyhľadajte cez google adresu na úrad vlády, ministerstvo zdravotníctva, ústavný súd, poslancov... a podobne a položte im túto otázku.

 

PS4: Zdá sa, že v poslednom časesa sa už otázka potratov presúva z roviny - kedy vzniká ľudský život a či to vôbec ľudský život je - do roviny, či ten život je hodný žitia. Akoby už bolo čím ďalej tým viac jasné, že to ľudský život je, ale či je aj hodný života to už je jasné menej - či sa nebude trápiť, keď bude nemilovaný, nechcený, chorý... A kto nám dal právo o tom rozhodovať?