« Back

Choďte -prosím- na sv. spoveď

Choďte -prosím- na sv. spoveď

Vieš v týchto dňoch, my kňazi, spovedáme pred veľkonočnými sviatkami – a ja by som chcel teba povzbudiť k tomu, aby si nás veľmi neľutoval, že máme toho veľa a chcel by si nám uľahčiť našu službu tým, že na sv. spoveď nepôjdeš, aby sme sa my príliš nenamáhali:) Len príď:) Som presvedčený o tom, že aj keď by kňaz pôsobil unavene, a aj unavený je, predsa kdesi vo svojom vnútri je šťastný, že prichádzaš a chceš sa zmieriť s Bohom.

Vieš vôbec ako spovedáme? Čo si myslíš, že nás na sv. spovedi najviac zaujíma? Tvoje hriechy? Nie som si celkom istý. Veď tvoje hriechy ti môžeme povedať – nás viac zaujíma, či si ich uvedomuješ, ľutuješ a či chceš svoj život aspoň trošku napraviť. Veď čo by to osožilo keby si bol akokoľvek úprimný a nemal by si v sebe ani štipku túžby po náprave svojho života?

Pamätaj, že čím ťažšie sa ti niektorý hriech vyjadruje – tým väčšiu radosť má kňaz – nie z hriechu, čo si spáchal, ale z tvojej dôvery, odvahy – a v konečnom dôsledku z toho, že má nádej, že keď si prišiel na sv. spoveď máš v sebe ľútosť a túžbu to napraviť.

Hriechov sa kňaz napočúva na tisíce - skôr ako tvojim hriechom sa diví Božiemu milosrdenstvu, že to dookola odpúšťa a odpúšťa a odpúšťa a.....

 

A ešte pár rád:

- Niektorí hovoria: „Nechcem sa baviť s kňazom na témy ako Boh, Cirkev, zmysel života...“ OK. Tak sa choď o otázkach hriechu, dobra a zal, zmyslu života a smrti, nádeje na večný život atď. porozprávať so zubárom a keď ťa budú bolieť zuby príď za kňazom:) Nerozumiem tomu, že keď má človek nejaké vážne otázky o živote, o Cirkvi, o Bohu... v sebe nevyriešené, nepochopené, tak sa nechce o tom baviť so žiadnym kňazom a s kým sa o tom bude baviť? S tým pánom zubárom – veď iste aj on môže byť veľmi zbožný človek.

- Máš radšej anonymných spovedníkov? To znamená – nech ma už po tej mojej spovedi kňaz nikdy nevidí. Iste, ak by si mal spáchať svätokrádež neúprimnou sv. spoveďou radšej meň spovedníka od jednej spovede k druhej – ale pre tvoj duchovný rast si dovolím pripomenúť to, čo už mnohí kňazi predo mnou, že je pre teba lepšie ak máš trvalejšieho spovedníka, ktorý ťa pozná – ovocie tejto rady zistíš, až keď to skúsiš, len ho musíš DOBRE počúvať.

- Pri spovedi máme väčšina problém s upokorením našej pýchy – čo si kňaz pomyslí – no čo by si myslel – teší sa, že si došiel:)

- Zdá sa ti, že sa v sv. spovedi upokoruješ, ponižuješ? Ale v konečnom dôsledku predsa len rastieš – v lepšieho kresťana i človeka.

- A ak nevieš stále rozlíšiť kedy môžeš ísť na sv. prijímanie a kedy nie – opýtaj sa kňaza pri sv. spovedi.

Chcel som vás nejako povzbudiť a tak som narýchlo spísal týchto pár myšlienok – keď len jedného povzbudia – splnilo to svoj účel:) Požehnaný čas.

 

Comments
sign-in-to-add-comment
Keby sme vedeli, ako sa máme spovedať, mali by sme už dávno poriadne "opravené"srdcia aj mysle a o tom správaní sa a rečiach ani nehovorím... Nie vy, kňazi, ale my, veriaci sme si poriadne "uľahčili" - nie! - odflákli domáce úlohy... Tak máme príležitosť DNES - lebo dnes prišla spása aj do nášho domu.... Dnes vidím sv. Spoveď ako tú sviatosť, ktorá zachraňuje životy. Ďakujem za tento úžasný dar a za vás, kňazov.
Posted on 4/13/14 2:47 PM.

Web Content Display

 

POTRATY

 

(Zachráňme životy)

 

Dlhšie ma zaujíma odpoveď práve na túto základnú a veľmi dôležitú otázku. Istotne už sa veľa o tomto probléme nahovorilo, urobilo, ale treba konať ďalej. Nech dobrotivý Boh žehná úsilie všetkých, ktorí sa snažia otvárať našej generácii oči. Vďaka a vytrvajte. Prosím – znova a znova otvárajme túto problematiku – v nádeji, že sa niečo pohne a budeme môcť pozerať do očí budúcim generáciám. /Aby nám nevytkli, že sme mlčali a tiež, aby sme mali vôbec do akých očí pozerať./

Má niekto z Vás odpoveď na túto otázku? Kedy vzniká ľudský život? Organizujú sa rôzne konferencie – odpovedalo sa na túto otázku? Aké sú argumenty za a proti? Pýtame sa na to?

Dovolím si uviesť Vám odpoveď, ktorou argumentuje ministerstvo zdravotníctva – odpovede sú ešte z roku 2005, kedy som sa prvýkrát na nich obrátil s touto otázkou: „Otázka vzniku života je ideologickým sporom filozofov, biológov a právnikov už stáročia a je jasné, že sa tak skoro neuzavrie."

 „Je nutné považovať už oplodnenú bunku za určitý potenciál života, či ten potenciál je už život sám, alebo len možnosť a schopnosť stať sa životom, je otázka, ktorá trápi ľudstvo už niekoľko storočí."

Odpoveď z roku 2007: „ Prebieha intenzívna diskusia na tieto témy."

Mňa takéto odpovede veľmi neuspokojili. A aj keď by som chcel, aby sa našla jasná odpoveď na túto otázku a už sa toľko nediskutovalo, ale urobili zásadné opatrenia, zatiaľ zostanem naladený na „ich frekvenciu". Odpovede boli vždy v tomto duchu, že sa o probléme diskutuje a nie je celkom jasné kedy ľudský život vzniká. V poriadku – pripusťme teda, že nemáme istotu. Počujme, čo nám na to hovorí Ján Pavol II.: „ Z morálneho hľadiska tu ide o takú veľkú vec, že už samotná pravdepodobnosť jestvovania osoby by stačila na ospravedlnenie najkategorickejšieho zákazu akýchkoľvek zásahov smerujúcich k zabitiu ľudského embrya." (Evangelium vitae 60) Tým sa chce povedať, že pokiaľ nemáme istotu, či to ľudský život je, netvárme sa, že istotu máme, nakoľko my sa v našej spoločnosti k tomuto počatému plodu správame, akoby to ľudský život nebol a akoby sme o tom istotu mali.

Vyzerá to tak, že nikto o tom istotu nemá. /Samozrejme, okrem Cirkvi./ Ale mnohí vypustili tú zásadnú možnosť, že to ľudský život môže byť už v momente počatia a tvária sa, že nie je – ale istotu nemajú. Čo s tým spravíme?

 

PS: Samozrejme, že som si vedomý, že zákaz potratov nezmení postoj a srdcia rodičov k ich nenarodeným deťom, a že je nevyhnutne potrebné formovať ich poznanie – a veď vlastne o to sa pokúšam aj týmto príspevkom, aby sme si položili otázku a hľadali na ňu odpoveď – kedy vzniká ľudský život? A ak si na ňu odpovieme, tak potom budeme ľahšie vedieť zaujať postoj aj k pridruženým otázkam a argumentom napr. antikoncepcii, ktoré sa nám však stanú druhoradými, nakoľko budeme vedieť, že už nehovoríme o zhluku buniek, ale o celkom novej, jedinečnej bytosti – o človekovi.

 

PS2: Ešte jeden detail. Zdá sa mi, že diabol je už krok pred nami. Ak by aj ľudia niekedy schválili zákaz potratov, on už má antikoncepciu a zabíja sa po tichšie. Hrôza.

 

PS3: Ak chcete vyhľadajte cez google adresu na úrad vlády, ministerstvo zdravotníctva, ústavný súd, poslancov... a podobne a položte im túto otázku.

 

PS4: Zdá sa, že v poslednom časesa sa už otázka potratov presúva z roviny - kedy vzniká ľudský život a či to vôbec ľudský život je - do roviny, či ten život je hodný žitia. Akoby už bolo čím ďalej tým viac jasné, že to ľudský život je, ale či je aj hodný života to už je jasné menej - či sa nebude trápiť, keď bude nemilovaný, nechcený, chorý... A kto nám dal právo o tom rozhodovať?