Stalo sa zvykom informovať o misijnej činnosti v Karagande priebežnými newsletter-ami. Tento je prvý na stránke Moja Komunita, ale v skutočnosti je jednoducho ďalší v tomto zabehnutom systéme. Správy z Kazachstanu - marec a apríl 2015

Christos voskres! Najohromnejšia správa (ktorá ohromuje už dve tisícročia) je tá hlavná, že Kristus vstal zmŕtvych! Áno aj tu u nás. Aj tu sme si pripomínali tieto udalosti a znova  oslavovali Víťazstvo. 

A okrem toho (alebo popri tom) prebehli aj ďalšie udalosti. Tak napríklad:

Práve uplynulú nedeľu sme zakončili Alfu vo farnosti na Fjodorovke. Tento slávnostný  večer bol príjemným zhodnotením Alfy od účastníkov.

Tešíme sa ako Alfa mnohých  naštartovala zatiahnuť trochu viac na hlbinu. Podľa očakávaní (a tiež už po skúsenosti) najviac  zlomov sa udialo počas Alfa víkendu, kde mnohí prežili vyliatie Božej lásky, spoznali viac Ducha  Svätého. Niektorí mohli svedčiť o uzdravení z neodpustenia, jedenému chlapcovi dokonca Boh  uzdravil zrak tak, že teraz vôbec nepotrebuje okuliare. Jednoducho po víkende zistil, že s  okuliarmi vidí horšie ako bez nich a očný lekár mu pri prehliadke potvrdil, že okuliare už nosiť  nemá. Po záverečnom večere sú mnohí oveľa viac ochotní zapojiť sa do chodu farnosti alebo  jednoducho viac hladní po vlastnej duchovnej formácii. Alfa sa v tomto prípade ukázala ako  skvelý nástroj na aktivizáciu farnosti.

Najväčšia mládežnícka udalosť roka v Centre je rozhodne Diecézne stretnutie mládeže. Po  Slovensky „Kvetný víkend“ po rusky VDM – Vsiemirnyj deň malodioži – teda Svetový deň  mládeže. Z diecézy sa zišlo okolo stovky mladých. Ako určite mnohí viete, pápež vyhlásil ako  ústrednú tému blahoslavenstvo „Blahoslavení čistí srdcom“. Všetky scénky, prednášky, aktivity  sa teda točili okolo čistoty a pochopenia teológie tela. Naši otcovia boli nútení to celé uchopiť  naozaj majstrovsky, keďže vek účastníkov sa pohyboval od 13 do asi 27 a ozaj nebol úmysel  prejsť témou len povrchne. Zároveň však nedesiť menších a nemoralizovať alebo neodsudzovať  starších. Podľa spätných reakcií niektorých účastníkov sa to podarilo. Mnohí boli zasiahnutí  vnesením svetla do vecí, na ktoré by sa buď báli pýtať alebo o nich nikdy ani nerozmýšľali.
Zároveň sa na tomto víkende zrodila aj idea vlajkového tímu, a to ako výsledok workshopu o  vlajkách a vlajkovaní. Čo sa týka všeobecne modlitby chvál, ľudia si ešte buď zachovávajú trochu  odstup alebo jednoducho ešte nevedia, čo si „môžu dovoliť“ ako Božie deti na modlitbe... Osobne  mám z toho veľkú radosť, takže mi nedalo nepodeliť sa o tom s vami :) Ak si spomeniete – raz  za mesiac tu máme stretnutie mládeže a témou tohto posledného boli práve chvály. Takže  krôčik po krôčiku sa spolu učíme a rastieme aj v takejto modlitbe.

V Centre sa nezabúda ani na  najmenších, pre ktorých sestry  Eucharistky opäť raz pripravili menší  tábor. Tentokrát (keďže to bolo pred  sviatkom patróna našej farnosti) sme  za Ježišom išli spolu s Jeho pestúnom  Jozefom. Nabudúce sa môžete tešiť na niečo z pohľadu sestry Heleny Torkošovej (ktorú aj tak mnohí  určite poznáte) na misie, ľudí, službu... tu.

Teraz však v našom pokračujúcom seriáli nových  dobrovoľníkov sa vám predstaví Milka:

Ahojte,
volám sa Emília (krycie meno Milka :)), som od Bardejova z dedinky Stebnícka Huta. Mám ukončenú vysokú školu, UPJš v Košiciach, odbor Biológia.
Mojej ceste do Kazachstanu predchádzalo pomerne dlhé rozhodovanie, zvažovanie, zhodnocovanie, prehodnocovanie, modlitba, až som nabrala odvahu a vo viere a dôvere v Božiu dobrotu, lásku a milosrdenstvo a .... som „ doletela“ sem do Karagandy a už sa teším na všetko, čo si dobrý Boh Otec od večnosti naplánoval pre tento čas, tu v Karagande.

S pozdravom otec Vlad, sestra Alma, sestra Helena
a dobrovoľníčky Emilka, Evka a Janka