Ísť na hlbinu, však? Môj spovedník mi raz povedal, že veľakrát si predstavujeme pod Božím slovo - ísť na hlbinu - niečo povznášajúce a príjemné, no možno pre mňa osobne mi to tak vystvelil, že ako človek ide na hlbinu, spoznáva pravdu o sebe a to veľakrát nie je veľmi príjemné. No najprv musíme spoznať hlbinu (a tmu v nej) nášho srdca, aby do nej mohlo prísť Božie svetlo... Boh je však láskavý a každý krok dole, sebaspoznanie, prikrýva Jeho láskou a tmu premieňa na svetlo. Myslím, že keď Božie svetlo úplne naplní hlbinu nášho srdca, budeme sa môcť naplno dotknúť neba :-) Možno to nebolo veľmi k veci , ale nepomôžem si, asociácia ...no pre mňa veľmi vzácna asociácia :-) Žehnám radostné pokojaplné dotýkanie sa neba! :-)