Dominika, každé naše stretnutie s Božím služobníkom je nieztohtosveta. To len nám sa zdá, že je to obyččlovek.
Aj ten najnehodnejší boží služobník je vzácna perla, ktorá sprostredkúva Božie tajomstvá iným.
O čo viac človek žasne nad veľkosťou Boha, keď má možnosť napiť sa z čistej studničky zrkadliacej Ikonu Krista.

I ja som smela prežiť radosť stretnúť sa s otcom Tomášom v mojom bytíku. Mala som aj inú návštevu, ktorá spočiatku zbledla a prehĺtala naprázdno a dvíhala zadoček, že čo tu má ona, keď je tu kňaz.....a akosi exoticky oblečený. Ale môj prísny pohľad ju priklincoval: "Seď na zadku!". Vedela, že rozprávať má nechať druhého hosťa. Posedel na vypitie kávičky a zjedenie koláčika ...možno 10, možno 15 minút.....A frčal navštíviť ďalších priateľov smerm na východ. Iste, upútali aj sandálky, aj pokrývka hlavy......ale najviac upútal milý úsmev a bezprostredná reč.
Keď odišiel, dlho pozerala z okna.....Mlčala. "Čo si tak ticho?"- pýtam sa.
Ona:"Práve som povedala Pánu Bohu, že aj na Slovesnku potrebujeme takých, tak nech rozsieva takýto druh v našom seminári!"

ze vraj druh! :-D to je mile. :-)