Otvorený list pre Dušana V., Petra S., Borisa H., Martina B. a Michala P.
Vážení páni,
v priebehu niekoľkých dní ste sa stali mediálne známymi. Videlo vás snáď celé Slovensko. Žiaľ, dôvodom nebol ani špičkový športový výkon ani nový objav vo vede. Ukázali ste Slovensku len zbabelú, hrubú, surovú agresiu. Nemôžem vám za to tlieskať.
Možno vám gratuluje zopár vašich kamarátov. No zvyšok tejto krajiny sa na vás pozerá s nenávisťou a pohŕdavo. Každý si pri záberoch z vášho „záťahu“ praje spravodlivosť. Mne je vás ľúto.
Nepoznám vás osobne. Neviem, z akých rodín pochádzate. A netuším čo vás viedlo k tomu, aby ste si svoje problémy riešili touto cestou. Som však presvedčený, že máte na viac. Váš výstup na ulici v Nitre je jeden strašný omyl. Možno si ho už teraz uvedomujete. Možno to pochopíte až s odstupom času. Neodsudzujem vás. Nemám na to právo.
Chcem vám povedať, že sa budem za vás modliť. Aj za vaše rodiny a priateľov. Nemyslím si, že ste vďaka tomu, čo ste spravili najväčší satanáši a treba na vás ukazovať prstom. Myslím, že ste zranení ľudia. Ako každý z nás. Žijeme v klamstvách, ktoré nás utvrdzujú v tom, že bitkou, lžou, schovávaním sa, zastrašovaním, kradnutím a korumpovaním dosiahneme dobro.
Poznám Boha, ktorý si hovorí Pravda. Denne mi otvára oči, ukazuje mi klamstvá, v ktorých žijem a hovorí mi, že ma miluje. Miluje aj vás. Miloval ťa, aj keď si kopal do bezbranného človeka. Miluje ťa aj so všetkými skrytými vecami, ktoré robíš.
Chlapci, neviem ako to s vami dopadne. Možno skončíte v base. A asi by to bolo správne. Boh však nad vami nikdy nezlomí palicu. Pozná vás a verí v to najlepšie vo vás. Ja som len človek a ťažko sa mi v to verí. Ale predsa to skúsim: Ste úžasní ľudia, každý z vás. Môžete žiť šťastný, zmysluplný život. Zakúsiť primajúcu lásku, pokoj na duši a radosť, ktorú vám nik nezoberie; žiť s vedomím, že budúcnosť má nádej. Toto všetko vám z celého srdca prajem.