Teraz po rokoch si uvedomujem, že som dlho videl svet a Boha ako počítačovú hru CD man. Keď sa u nás objavili prvé počítače, tak to bol najväčší hit. Na obrazovke, skrze spleť  labyrintov a cestičiek chodila žltá gulička (CD man) a utekala pred inými guličkami (farbu si nepamätám) a popritom jedla menšie guličky. Teraz to vyznieva ako strašná nuda, no v čase, keď farebný televízor bol vrchol domácej techniky, išlo o super hru.

Tak nejako som si predstavoval môj život. Dvojdimenzionálne bludisko, v ktorom existoval iba útek od hrozby. Uličky v labyrinte vopred stanovovali ako sa môžem hýbať a kde sa nakoniec dostanem. Vlastne to vôbec nebola zábava, ale cítil som sa „bezpečne“, pretože som vedel, že tie uličky postavil Boh a moja úloha bola nejako sa cez ne dostať.

Ako ďaleko som bol od pravdy.

Božím plánom pre nás nebolo nikdy umiestniť nás do obmedzeného 2 D sveta. Starý zákon je plný príkazov a nariadení. Ale to všetko len kvôli tomu, aby sme pochopili, že nech by sme sa akokoľvek snažili, nikdy sa z toho labyrintu nedostaneme vlastnými silami. Boh od začiatku plánoval oveľa viac ako vzťah skrze pravidlá.

Príbeh o Márnotratnom synovi z Lukášovho evanjelia je notoricky známy. Čo ma však znova a znova dostáva do kolien, nie je syn, ale otec, ktorý by sa mal právom nazvať márnotratný – extravagantný, rozmarný otec ochotný spraviť všetko pre to, aby ochránil vzťah so svojimi synmi. Už len začiatok tohto príbehu musel spôsobovať v Ježišových súčasníkoch veľké pohoršenie. Požiadať svojho žijúce otca o časť dedičstva znamenalo v židovskej kultúre nepriamo povedať: Nechcem už, aby si žil. Bola to taká veľká urážka, že mal právo ho prísne potrestať či dokonca ukameňovať.  Čo robí otec? Vo vedomí, že jeho syn ním nepriamo opovrhuje, mu napriek tomu jeho podiel dáva. Prekračuje kultúrne konvencie, len aby zachránil svoj vzťah s ním.

Ak synova drzosť zobrať si svoj podiel majetku nebol dostatočný dôvod na kameňovanie, jeho návrat – v stave, v ktorom bol – musela byť posledná kvapka pre každého, kto tento príbeh počúval. Čo robí otec? Beží (nepredstaviteľné pre staršieho muža v židovskej kultúre) smerom k synovi, aby ho smradľavého a skrachovaného, všetkými opovrhovaného – objal. Otcovi od začiatku do konca ide o jediné: vzťah s jeho synom. Za každú cenu.

Občas mám nutkanie vrátiť sa k CD manovi. V škole, do ktorej chodím tu v Kalifornii od septembra, máme veľa povinnosti: aspoň jedna prečítaná povinná kniha mesačne, referáty, teologické pracovné listy, biblické štúdium. Je ľahké zredukovať môj vzťah s Ním na splnené povinnosti. Ako žltý CD man. Je ťažké vstúpiť do sveta, ktorému dal Ježiš nevídaný, nepredstaviteľný tretí rozmer – intímnu lásku k Otcovi.

Žijeme Novú zmluvu, ale občas mám pocit, že ešte stále čakáme spolu s Izraelitmi na púšti na Božie príkazy, ktoré nám zabezpečia Jeho priazeň. On sa však rozhodol kamenné dosky s prikázaniami vymeniť za naše srdce. Som presvedčený, že Otec vášnivo hľadá tvoje srdce, nie zoznam splnených úloh.

Vstúpme dnes do Jeho trojrozmerného sveta. Vstúpme do slobody. Viem, že ten dvojrozmerný je istejší (Prečo tak veľmi máme radi istoty?). Ale ten trojrozmerný prináša život.  Keď čítaš tieto riadky a v tvojom srdci sa niečo pohlo, je to dobrý signál. Boli sme stvorení, aby sme žili život v plnosti: Chutný, sýty, čerstvý, napĺňajúci. Nič na svete nie je krajšie.