Sv. Ignác Antiochijský a sv. Atanáz

Svätci prvých storočí o chvále a zvelebení

Veľmi sa mi páčia posvätné čítania, ktoré sú teraz v Liturgii hodín (v Breviári). Mnohé sú o chvále a zvelebení. Zdá sa mi, že svätci sa pozerajú na chválu z rôznych uhlov. Chválou je modlitba a spev, ale nie len to. Chválou je aj snaha o jednotu a život podľa Božej vôle.  
V pondelok 16. januára sme čítali okrem iného aj čítanie z Listu svätého biskupa a mučeníka Ignáca Antiochijského Efezanom:
„...Usilujte sa častejšie zhromažďovať na vzdávanie vďaky Bohu a na jeho oslavu. Lebo keď sa často schádzate na tom mieste, narúša to satanove sily a svornosť vašej viery ničí jeho dielo skazy. Nič nie je vznešenejšie ako pokoj, ktorý marí každú vojnu na nebi i na zemi.“  (Posvätné čítanie, pondelok v II. týždni cez rok)

V nedeľu 15. januára bol v Breviári tiež úryvok z listu svätého biskupa a mučeníka Ignáca Antiochijského Efezanom. Hovoril, že aj naša jednota je oslavou Boha:
„Preto sa patrí, aby ste sa aj vy zhodovali s vôľou biskupa, čo aj robíte. Lebo vaši slávni starší, hodni Boha, sú tak úzko spätí s biskupom ako struny s citarou. Preto vaša zhoda a svorná láska ospevuje Ježiša Krista. Ale buďte aj vy všetci chórom, aby ste zladení svornosťou jednotne prijímali Božie melódie a jedným hlasom spievali skrze Ježiša Krista Otcovi, aby vás vypočul a z vašich dobrých skutkov poznal vo vás údy svojho Syna. Je teda dobré, že ostávate v nepoškvrnenej jednote, aby ste boli aj v trvalom spoločenstve s Bohom.“ (II. nedeľa cez rok)

V piatok sme zasa čítali  úryvok z rečí svätého biskupa Atanáza Proti pohanom. Hovorí, že život podľa Božej vôle nám umožňuje byť súčasťou Božieho chóru:
Lebo ako hudobník dobre naladenou lýrou dômyselne skladá hlboké tóny s vysokými a stredné s ostatnými a vytvára ladnú melódiu, tak aj Božia múdrosť drží celý svet ako lýru, spája to, čo je vo vzduchu, s tým, čo je na zemi, a to, čo je v nebi, s tým, čo je vo vzduchu, celok dáva do spojitosti s jednotlivosťami a všetko riadi svojimi pokynmi a svojou vôľou, a tak vytvára jediný svet a jediný nesmierne krásny a harmonický poriadok vo svete, pričom samo Božie Slovo ostáva u Otca nehybné, kým nemennosťou svojej prirodzenosti hýbe všetko, ako sa páči Otcovi. Napokon vďaka nemu všetko žije a trvá podľa svojej prirodzenosti a skrze neho vytvára obdivuhodnú a naozaj božskú harmóniu.
     Ak vôbec možno takú vec priblížiť nejakým obrazom, vezmime si za príklad veľký chór. V chóre zloženom z rozličných ľudí, z detí, žien, starcov i mládencov, každý spieva pod vedením jediného dirigenta podľa svojej prirodzenosti a schopnosti: muž ako muž, dieťa ako dieťa, starec ako starec, mládenec ako mládenec; všetci však vytvoria jedinú ladnú melódiu. Alebo ako naša duša dáva do pohybu súčasne všetky naše zmysly podľa činnosti vlastnej každému zmyslu tak, že keď sa namanie nejaká vec, dávajú sa všetky naraz do pohybu: oko, aby videlo, ucho, aby počulo, ruka, aby sa dotýkala, čuch, aby cítil, chuť, aby ochutnávala, a často aj iné údy tela, aby konali, napríklad nohy, aby kráčali. Takto je to aj v celej prírode. A hoci je náš príklad veľmi slabý, treba ho chápať vo vyššom zmysle.
     Na jediný pokyn Božieho Slova sa všetko odrazu usporiada tak, že jednotlivé veci robia jednotlivo to, čo im je vlastné, a všetky spolu vytvárajú jediný poriadok. (I. týždeň cez rok –piatok)

Možno aj Vás tieto texty povzbudia tak ako mňa.