.

Dnes, v týchto moderných časoch je pravá mužskosť zatienená. Keď putujeme po cestách a po moriach ako sv. Pavol, uvedomíme si aký je pravý muž. Pavol nebol slaboch. Podľa správ v Skutkoch apoštolských prešiel približne 6300 kilometrov. Určite sa cez misie nacestoval viac ako kedykoľvek predtým vo svojom živote. Život bol vtedy ťažký. Neboli vtedy žiadne značkové tenisky ani hotely na úrovni Hiltonu. Pavol bol ošľahaný životom, bol zdatným mužom. Napokon, tak to bolo predsa aj v prípade Ježiša! Veľmi ľahko je nám predstaviť si Pavla ako sedí s teológmi, ako píše a diskutuje. V skutočnosti však Pavol písal z väzenia, pri svetle sviečky. Väčšinou mu chýbali naše svetské veci pohodlia. Bol to pevný chlap a veľa trpel pre Ježiša Krista. Keby sme chceli vedieť do akej miery Pavol za Krista trpel, stačilo by nám, aby dal dole košeľu. Bičovali ho aj palicovali a to neraz. Raz ho tak dotĺkli kameňmi, že si mysleli, že je mŕtvy a nechali ho tak. Pavol prežil stroskotanie lode, uštipnutie hadom a iné nepríjemné veci. Jeho telo bolo samá jazva. Je neuveriteľné aké veľké vzdialenosti musel Pavol prekonať aby sa dostal z mesta do mesta. Čítame, že Pavol išiel z Tarzu do Antiochie, z Jeruzalema do Damasku, alebo spod Sinaja do Sýrie. Jedna vec je čítať o týchto cestách a celkom iná je prejsť si to. Často je medzi jednotlivými miestami viac ako niekoľko sto kilometrov. Pavol však nestrácal energiu a rozhodnosť ducha. Keby že ho chceme vážne fyzicky nasledovať na púti v horúčavách po týchto šiestich krajinách, určite by sme sa nevyhli ani piesku vo vlasoch ani opuchnutým chodidlám. Pavol si zachoval obdivuhodným spôsobom rovnováhu medzi svojou genialitou a jednoduchosťou, určitou tvrdosťou a nežnosťou, radostnou nádejou a spravodlivým rozhorčením. Ako Boží muž, žil vieru naplno. Preto nám moderným mužom môže byť príkladom hrdinských čností. Hlásal evanjelium aj v mestách, kde boli verejné domy, hriech a neresti. Určite nebol imúnny pred týmito vecami, ale vďaka milosti obstál. Sám v sebe neraz bojoval s pokušením, veď bol človekom, tak ako my. Aj on sa musel odvracať od hriechu, ale zvíťazil. Bojoval aj s pýchou, preto mu bol do tela daní osteň. Ktovie, možno mal aj slabý zrak po tom čo pred ním zažiaril Kristus. Možno ho naozaj trápil slabý zrak, naznačuje to aj list Galaťanom, keď píše o láske tejto Cirkvi: „Keby ste mohli, vylúpili by ste si aj oči a dali ich mne.“