Cañizares - PALABRA
Ponúkam Vám jeden preklad:)
Bez liturgie niet novej evanjelizácie
„Evanjelizácia a liturgia sú neoddeliteľné,“ tvrdí kardinál Antonio Cañizares. Preto nová
evanjelizácia musí vychádzať z liturgie, zvlášť z Eucharistie, ktorá je prameňom hlbokého
spoločenstva (communio) s Kristom.
kardinál Antonio Cañizares Llovera, prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí
Pánov nemenný, stále aktuálny misijný príkaz počujeme aj dnes, v situácii poznačenej
zabudnutím na Boha a akýmsi „kultúrnym zatmením“ Boha, keď mnohí ľudia žijú tak, akoby
Boh neexistoval. Situácia je naliehavá a vyžaduje si neodkladnú a novú evanjelizáciu, ktorá
bude predovšetkým zvesťou a svedectvom o Bohu a o jeho kráľovstve, o podarovaní sa Boha,
o prvenstve Boha, ktorý sa zjavil v Ježišovi Kristovi, a to všetko preto, aby sa ľudia obrátili,
uverili, nadviazali vzťah s Bohom a žili v spoločenstve s ním.
Nová evanjelizácia nebude možná bez liturgie, zvlášť bez Eucharistie, ktorá je jej prameňom
a vrcholom. Evanjelizácia a liturgia sú neoddeliteľné. Platilo to vždy, a dnes to platí ešte
viac. V tejto dejinnej chvíli, keď svet prežíva veľmi hlbokú krízu zmyslu pre Boha a silné
zosvetštenie vo vnútri samotnej Cirkvi, je nesmierne naliehavé, neodkladné, ba priam
najdôležitejšie oživiť a posilniť vo vedomí aj v živote Cirkvi význam posvätnej liturgie a jej
pôvodného ducha. Je to nevyhnutné, ak chceme uskutočniť potrebnú a novú evanjelizáciu,
ktorá vždy bola a aj dnes je prvoradým poslaním a úlohou Cirkvi.
Cirkev, spoločenstvá aj veriaci laici budú mať silu a životnosť, budú žiť svätým životom,
budú odvážnymi svedkami, vernými a neúnavnými hlásateľmi evanjelia, ak budú prežívať
liturgiu a žiť z nej, ak budú piť z tohto prameňa, ak budú prežívať premieňajúce stretnutie
s Ježišom Kristom, ktorý sa dáva v liturgii, pretože takto budú žiť zo samotného Boha
a z jeho oživujúcej a premieňajúcej milosti. Tu bude prameň ich posvätenia, sily, života,
schopnosti a odvahy evanjelizovať, všetkého, čo vykonajú pre ľudstvo a jeho budúcnosť.
Budúcnosť človeka je v Bohu: rozhodná zmena sveta sa nachádza v Bohu, tkvie v adorovaní
Boha. A tu je miesto pre liturgiu. Nová evanjelizácia – nová vo svojej horlivosti, čo je oveľa
dôležitejšie než prostriedky, metódy a jazyk – nie je možná, ak ju nebudeme prežívať v živom
spoločenstve s Ježišom Kristom, v novosti života, ktorú dostávame v Kristovi skrze Ducha
Svätého. A toto sa deje prostredníctvom liturgie, predovšetkým prostredníctvom Eucharistie.
Liturgia nás upriamuje na Boha. Hlavným podmetom liturgie je Boh Otec; Kristus, Syn
živého Boha; Duch Svätý, ktorý nás vovádza do tajomstva Boha a posväcuje nás. Liturgia
je predovšetkým prítomnosť a pôsobenie Boha. Znamená to, vidieť Boha v strede všetkého
a vnímať ho ako toho, od ktorého dostávame všetko dobré. Liturgia znamená dovoliť Bohu,
aby uskutočňoval svoju spásu a posväcoval nás. Liturgia hlása, zvestuje a sprítomňuje Božiu
pravdu, samotného Boha, lásku Boha idúcu až do krajnosti, sprítomňuje dielo vykúpenia
a zmierenia, ktoré koná Boh, lebo nás chce premeniť, obnoviť, stvoriť nanovo a dať nám
účasť na svojom živote. Je to prítomnosť Boha a Božieho kráľovstva, Je to povolanie
k novému životu, aký prináša Boh-s-nami, ktorý robí tento nový život zároveň možným
a reálnym. Evanjelizáciu a liturgiu nemôžeme oddeliť ani postaviť jednu proti druhej; jedna
nie je možná bez druhej. Liturgia je evanjelizáciou v jej najvyššom prejave, pretože zvesť
a svedectvo evanjelia o Bohu sa takto stáva medzi nami prítomné a reálne a máme možnosť
vstúpiť do tohto živého evanjelia a mať na ňom účasť. Ako výborne pochopili zmysel
liturgie a Eucharistie kresťania prvých storočí a ako dobre ho pochopili aj rímski cisári, ktorí
kresťanov odsudzovali na mučenícku smrť práve pre Eucharistiu! V nej je totiž všetko. Preto
je veľmi potrebné, aby sme v tejto dobe pomohli ľuďom vstúpiť do liturgie, do Eucharistie,
aby sme sa venovali liturgickej formácii a predovšetkým, aby sa Eucharistia slávila dobre
a aby sa veriaci zúčastňovali na jej slávení tak, ako to určuje Cirkev.
Na druhej strane, prirodzeným poslaním Cirkvi je oslavovať Boha, a preto je Cirkev
nerozlučne spätá s liturgiou, ktorej podstatou je adorovať a zvelebovať Boha, ktorý je v Cirkvi
prítomný a pôsobí v nej. Evanjelizácia musí hovoriť o Bohu a vydávať o ňom svedectvo
a takto osláviť Boha. Kríza, ktorá sa mohla významne dotknúť liturgie, ba aj samotnej Cirkvi
v pokoncilových rokoch a ktorá trvá až dodnes, pramení z toho, že často nie je v strede
Boh, Božia sláva a adorácia Boha, ale ľudia a ich tvorivé schopnosti. V nedávnej minulosti
mohli niektorí v tomto bode (Božieho prvenstva, Božej slávy a adorácie Boha) nesprávne
pochopiť konštitúciu o posvätnej liturgii Sacrosanctum concilium. V dôsledku toho vnímali
liturgiu ako činnosť človeka a táto činnosť bola podľa nich dokonca v protiklade s liturgiou
a vysluhovaním sviatostí. Ale čím viac liturgiu „robíme“ sami pre seba, čím viac ju staviame
do protikladu s evanjelizáciou a oddeľujeme ju od nej, strácame to podstatné. Takže bez
liturgie a bez Božieho prvenstva v nej veriaci a kresťanské spoločenstvá vysychajú, slabnú,
omdlievajú a nie sú schopné evanjelizovať s obnoveným nadšením a horlivosťou.
Takže, ak chceme, aby Cirkev evanjelizovala, aby bola prítomná vo svete, ak ju chceme
obnoviť a premeniť podľa Božej vôle, ako to symbolicky naznačuje koncilová konštitúcia
Gaudium et spes, ktorá povzbudzuje k novej evanjelizácii, je nutné, aby sme najskôr
a nadovšetko boli Cirkvou, ktorá žije z toho, čo je obsahom konštitúcie Sacrosanctum
concilium, čiže: z liturgie prežívanej v pravde, ktorej vrcholom je Eucharistia.
Nová evanjelizácia sa teda podarí vtedy, ak sa súčasne a neoddeliteľne s ňou vzbudí a oživí
nový liturgický impulz, ktorý umožní nanovo a verne prežívať opravdivé dedičstvo Druhého
vatikánskeho koncilu. Naozaj veľmi potrebujeme tento nový impulz. Tak to vníma Svätý Otec
Benedikt XVI., dar Prozreteľnosti pre našu dobu a svedok „veľkej“ nádeje. Pápež sa usiluje
– s takým presvedčením ako málokto – podnietiť novú evanjelizáciu a umožniť tak vznik
nového ľudstva, zloženého z obnovených ľudí, novej kultúry a nového sveta, ktoré by boli
hodné človeka – Božieho stvorenia. Je zjavné, že tento pápež vkladá do liturgie nádej a robí
z nej jeden z najvýraznejších a najcharakteristickejších prvkov svojho pontifikátu.
Cañizares, A.: Bez liturgie niet novej evanjelizácie. La Palabra, apríl 2012, s. 8 – 9.
Preklad Eva Hanušová, redemptoristka z Kežmarku
