Jihad a križiacke výpravy

Sväté vojny? Jihad a križiacke výpravy

Ponúkam Vám Interview s Marcom Meschinim. Myslím, že vnesie svetlo do úvah o kresťanstve a islame.

Extrémistický džihád a kresťanské križiacke výpravy majú len málo spoločné, tvrdí medievalista.

Marco Meschini, profesor na Katolíckej univerzite Najsvätejšieho srdca v Miláne, vo svojej knihe Il Jihad e La Crociata (Džihád a križiacka výprava) hovorí, že džihád a križiacke výpravy nie sú symetrické. V tomto rozhovore vysvetľuje prečo.

O: V akom zmysle sú džihád a križiacke výpravy „svätými vojnami“?

Meschini: „Svätá vojna“ má dve charakteristické črty: pre veriacich je to vojna z vôle Boha vedená jeho oprávnenými zástupcami a účasť v nej otvára bránu do neba.

V prípade džihádu je dôležité pripomenúť si významnú pasáž z Koránu: „Bojujte s tými, ktorí neveria v Alaha a ktorí nepovažujú za zakázané to, čo Alah a jeho poslovia vyhlásili za zakázané.“ Práve Alah si želá džihád. Alah je svätý, a preto džihád je svätý, svätá vojna.

Čo sa týka druhej roviny, musíme si tu pripomenúť jeden hadís, teda výrok Mohameda s normatívnou hodnotou: „Vedz, že raj je v tieni meča.“

Ak mudžáhid, čiže bojovník v džiháde, zomrie, je považovaný za mučeníka. Slovo označujúce „mučeníka“, šahíd, znamená tiež „svedok“, rovnako ako doslovný preklad gréckeho slova „mučeník“.

Mudžáhid je natoľko svätý, že […] môže presunúť časť svojej svätosti na príbuzných.

O: Vy však považujete džihád a križiacke výpravy za „asymetrické“. Čím sa odlišujú?

Meschini: Aj stredovekí kresťania považovali križiacke výpravy za vojny z vôle Boha, v tom zmysle, že si ich žiadali pápeži, hovorili o nich a spájali ich s odpustením hriechov spáchaných zúčastnenými vojakmi. Vojnovým pokrikom križiakov bolo „je to Božia vôľa!“

Prvou asymetriou je však toto: džihád sa považuje za priamu cestu do raja, no križiacke výpravy boli len časťou procesu, ktorý mohol priviesť hriešnika do neba.

Existujú aj významnejšie rozdiely.

Či už je obranný alebo útočný, čiže vnímaný ako nástroj rozširovania Islamu, džihád v prvom rade znamená „podriadenie sa“ Alahovi.

Križiacke výpravy sa objavili až po tisícročí kresťanstva a mali len obmedzený cieľ: získať späť Jeruzalem a Svätú zem, ktoré neprávom obsadili moslimovia.

Mal by som dodať, že v priebehu storočí sa vyskytli aj expanzívne križiacke výpravy, no aj v týchto sa uchovala pôvodná myšlienka.

O: Takisto tvrdíte, že zatiaľčo džihád k islamu neoddeliteľne patrí, križiacke výpravy nie sú v kresťanstve kľúčové.

Meschini: Toto je najväčší rozdiel. Ako som spomínal, svätá vojna je predpisom Koránu, a Korán je slovo Alaha, večné a nemenné. Mohamed sa ním riadil a tento predpis sa doplnil celou škálou ďalších pravidiel, ktoré definujú jeho podoby a podmienky.

Aj v dnešnej dobe je džihád pre všetkých moslimov šiestym pilierom islamu, čiže princípom, ktorý tvorí identitu ich náboženstva.

Naopak, neexistuje žiaden svätý kresťanský text, ktorý by hovoril o vojne podobným spôsobom, a mierne povedané, vzor kresťanstva, Kristus, nie je jej zástancom.

Z tohto dôvodu križiacke výpravy, aj keď vznikli v kresťanskom prostredí, nemusia byť prítomné v ďalších obdobiach. Nemajú nič spoločné s kerygmou, jadrom kresťanského zjavenia.

O: Mal by určitý druh kresťanskej križiackej výpravy v dnešnej dobe nejaký zmysel?

Meschini: Nemyslím si to. Ale vytrvalý odpor, ktorý sa nemusí, no môže, uchýliť k násiliu, by bol namieste proti tým, ktorí ozbrojenou rukou ohrozujú svetový mier.

O: Môžu diskusie o džiháde sťažiť dialóg medzi kresťanstvom a islamom?

Meschini: Čo je cieľom dialógu? Bližšie spoznanie toho druhého, dosiahnutie vyššej pravdy. Premisou je preto pravda alebo intelektuálna úprimnosť. Je kľúčovou podmienkou dialógu.

Z tohto dôvodu som chcel ukázať pravú tvár niektorých novinárov, ktorí slovnými hračkami maskujú historickú a teologickú pravdu vsadenú v džiháde.

O: Čo chcel pápež povedať v roku 2006 v Regensburgu, keď citoval myšlienky Manuela II. Palaiologa na túto tému?

Meschini: Benedikt XVI. sa vyjadril veľmi jasne: viera a pravda sa môže ponúkať a šíriť od jedného človeka k druhému a od jedného srdca k druhému vo vzájomnej rozumovej výmene.

Rozširovať svoje náboženstvo „mečom“ je preto ohavnosť v úplnom rozpore s Logom a s rozumom, čiže s Bohom.

A dramatická odpoveď na jeho slová bola nechceným, no znamenitým potvrdením jeho slov.

Zdroj: Zenit

Preklad Mária Fileková a redemptoristi