Pohľad na (ne)liturgické piesne

Piesne s Bohom v prvej osobe

Viem aké silné sú pre mňa piesne, v ktorých spieva Boh. Spevák mu len požičia svoj hlas. Je to v prípade takých piesní ako I am the bread of life (Ja som chlieb života) of Johna Michaela Talbota, alebo v prípade piesne Come to me (Príď ku mne) od Bethel church. Som rád, že som našiel úvahu jedného liturgistu, ktorý sa zamýšľa nad takými piesňami v liturgii. Myslím, že je to veľmi dobrý pohľad.     

Odpoveď Kristovho legionára otca Edwarda McNamaru, profesora liturgie na Univerzite Reginy apostolorum.

Ot.: Mám otázku týkajúcu sa používania hudby v liturgii. Jeden kňaz povedal, že by sme nemali spievať piesne, v ktorých vystupujeme ako Boh v prvej osobe: „Ja, Boh mora a neba, počul som nárek svojho ľudu...“ alebo „Som chlebom života...“ Aká je norma? Robil som si malý prieskum, ale nemohol som nájsť odpoveď.  - D. E. San Jose, California

Odp.: Napriek rozšírenému názoru, že takéto piesne by sa nemali spievať, v skutočnosti neexistuje žiadna norma, ktorá by ich vyslovene zakazovala.

Niektorí ľudia tvrdia, že texty takýchto hymien nie sú súčasťou katolíckej liturgickej tradície. Je to opodstatnený argument, keďže takéto piesne pribudli do katolíckeho repertoáru pomerne nedávno. Nie je to však veľmi silný argument, pretože samotná prax zaraďovania hymnov do omše sa zaviedla až po Druhom vatikánskom koncile, čiže ich tradícia nemohla byť veľmi dlhá.  

Je pravda, že v niektorých kultúrach veriaci počas trvania omše hymny spievali. Tieto hymny však boli vzhľadom k omši len okrajové a neboli do nej začlenené. Okrem liturgie hodín katolíci pred Druhým vatikánskym koncilom hymny spievali najmä ako súčasť ľudovej zbožnosti a nie počas omše.

Tiež je dôležité vedieť, že aj dnes sa tieto hymny považujú za náhrady za spievané oficiálne texty, ako sú úvodná antifóna a antifóna ku svätému prijímaniu. Model štyroch hymnov, ktorý je bežný v súčasných omšiach, sa vyvinul, pretože hudobné verzie týchto oficiálnych textov v jazykoch iných ako latinčina prakticky neexistovali a možnosť používať jestvujúce gregoriánske chorály sa nevyužívala. 

V posledných rokoch začalo hneď niekoľko skladateľov písať hudbu k patričným omšovým textom vo svojich rodných jazykoch. Ostáva nám len dúfať, že táto činnosť sa bude naďalej rozvíjať a napokon nahradí model štyroch piesní. 

Vráťme sa ale k otázke o textoch, ktoré používajú Boha v prvej osobe. Aby sme dospeli k odpovedi, myslím, že by sme sa nateraz mali zdržať diskusií o hudobnej kvalite týchto hymnov, ktorá sa pohybuje na škále od obstojnej až k veľmi nízkej.

Je zrejmé, že si nikto v skutočnosti nemyslí, že keď spieva tieto piesne,  hovorí ako Boh. Sú si vedomí, že je to z Písma a že dané posolstvo je adresované zároveň s ostatnými aj im. Texty založené na Písme určite patria do katolíckej tradície a cirkevných odporúčaní pre hymny.

Povedal by som, že otázku ich oprávnenosti a vhodnosti môžeme okresať na otázku, či vychádzajú z tradičných a oficiálnych liturgických prameňov.

Občas nájdeme piesne, v ktorých zbor alebo veriaci spievajú či recitujú texty, v ktorých Boh hovorí v prvej osobe. Ako príklad môžeme uviesť výčitky z Veľkého piatku: „Ľud môj, čo som vám urobil? Ako som vás zarmútil? Odpovedzte! ... Na púšti som vás kŕmil mannou a vy ste sa na mňa obrátili bičom a palicou. Ľud môj...“

Antifóny k prijímaniu niekedy používajú texty v prvej osobe, aj keď do nich väčšinou vkladajú slová ako „hovorí Pán“, čo odstráni pochybnosti o tom, kto hovorí. V pondelok prvého pôstneho týždňa sa napríklad spieva: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili, hovorí Pán. Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.“

Niekedy sa však tento dodatok vynechá, napríklad v antifóne k svätému prijímaniu na druhú pôstnu nedeľu: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ A na Kvetnú nedeľu: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa.“ A vo štvrtok po druhej veľkonočnej nedeli: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“

Repertoár gregoriánskych chorálov tiež obsahuje niekoľko príkladov skladieb, kde Boh hovorí v prvej osobe. Napríklad Aleluja na sviatok Najsvätejšieho srdca: „Tollite iugum meum... (Vezmite na seba moje jarmo)“ je vybraná z pasáže Mt 11,29. Obetná antifóna z tohto sviatku: „Improperium expectavit cor meum... (Potupa mi zlomila srdce)“ je textom Žalmu 69,21, no liturgia ho vkladá do úst Najsvätejšieho srdca.

Na záver zhrňme, že nové skladby, ktoré by stotožňovali speváka s Bohom, pravdepodobne povedú k omylu voči doktríne a nemali by sa preto používať.

Ak však skladba pozostáva z biblických textov alebo je úzko spätá s biblickým kontextom a nehrozí nebezpečenstvo konfliktu s doktrínou, myslím, že jej použitie sa nemôže z princípu zakázať. Je potrebné jednotlivo preskúmať každú pieseň a posúdiť ju na základe doktrinálnych, literárnych a hudobných kritérií.

COME TO ME http://www.youtube.com/watch?v=sY0Vz8fvIhE

I AM THE BREAD OF LIFE http://www.youtube.com/watch?v=aUUM_BervTo