Počas týchto letných práznin sa traja chlapci z našej komunity podujali pokračovať na diele okenných vitráží v našom Duchovno-spoločenskom stredisku pod vedením maliara Mareka Krajňáka. Tento rok sme si predsavzali namaľovať ďalšie štyri okenné tabule, na ktorých budú dva biblické motívy a dvaja svätci.

Ešte v začiatkoch mi Pán Boh ukazoval, že chce, aby sa priestory nášho centra stali domom radosti - radosti, ktorá pochádza od Boha. Vtedy mi ukazoval mnohé miesta z Biblie v Starom i Novom zákone, kde sa píše o radosti. Napokon samotné slovo evanjelium znamená radostná zvesť. Pre túto tématickú ucelenosť jednotlivých malieb sme sa rozhodli namaľovať výjav zvestovanie narodenia Izáka a prechod Izraelitov cez Červené more. K týmto dvom námetom pribudli aj dvaja svätci, ktorý majú súvis s našou dobou - sv. Ján Pavol II. a bl. Matka Teraza z Kalkaty. Tu si môžete pozrieť prvotné návrhy týchto diel, ktoré sa potom ešte dopracovávali a upravovali do finálnej podoby.

Najprv sa urobili skice na papieri, prekresleli sa do počítača. Nasledovalo ich vytlačenie a samotná realizačná časť diela. Po minuloročnom získaní skúsenosti a zručnosti išlo maľovanie na sklo chlapcom a Marekovi oveľa rýchlejšie, pričom musím povedať, že sa zvýšila aj kvalita prevedenej práce.

Na predstavenie vzniknutých diel sme si vybrali odpustovú slávnosť v našom centre, ktorá je každoročne na sviatok Povýšenia sv. kríža. Presne po siedmych rokoch sme u nás mali sv. omšu spolu s otcom biskupom, keďže 14.9.2007 bolo Duchovno-spoločenské strediskom slávnostne otvorené a požehnané otcom biskupom Štefanom Sečkom. Tento rok medzi nás zavítal spišský pomocný biskup Mons. Andrej Imrich, ktorý prišiel vyslúžiť sviatosť birmovania 40 birmovancom. U Rómov je birmovanie zaujímavé tým, že sme mali birmovancov vo vekovom rozpätí 16 až 82 rokov. Bola to pekná slávnosť - keďže dospelí Rómovia berú prijatie tejto sviatosti vážnejšie. Bolo vnímať, že sú otvorení na dary a milosti Ducha Svätého. Na konci sv. omše sa otec biskup poďakoval všetkým realizátorom okenných vitráží a nasledovalo požehnanie tohto diela.

Tu sú nové okenné vitráže vo finálnej podobe aj s krátkym komentárom, čo znamenajú:

Zvestovanie narodenia Izáka sa udialo za tajomných okolností, keď ho navštívili traja muži (anjeli) (Gn 18). Niektorí cirkevní otcovia vidia v týchto troch postavách predobraz Najsvätejšej Trojice, lebo Abrahám videl troch, ale len jednému sa klaňal (Gn 18,2-3). Abrahám týmto poslom pripravil bohatú hostinu a vtedy mu jeden z nich povedal, že o rok o takomto čase už bude mať syna. Jeho žena Sára, ktorá bola v pokročilom veku a bola neplodná, potajomky počúvala tento rozhovor. Keď počula tieto slová, zasmiala sa nad týmto prísľubom (Gn 18,10-12). Tento úsmev je zachytený na vitráži. Avšak Abrahám v nádeji proti nádeji uveril tomuto prísľubu a slovu, že Bohu nič nie je nemožné (Gn 18,14; Rim 4,18-19) - čo je vyjadrené na obraze tým, že drží v rukách dieťa, aj keď reálne sa ešte nepočalo. Abrahámovi a Sáre sa narodil syn Izák podľa prísľubu. Meno Izák znamená Smiech - je to radosť tých, ktorí veria Božím prísľubom (Gn 17,17-19; 21,5-6). Na Abrahámovi ma udivuje to, že on veril v podstate dvom základným pravdám, na ktorých stojí aj viera novozákonného ľudu, lebo my veríme v panenské počatie Pána Ježiša a v jeho zmŕtvychvstanie. Abrahám veril, že Boh môže spôsobiť počatie jeho syna aj z neplodnej manželky a keď išiel Izáka obetovať, veril, že Boh ho môže aj vzkriesiť z mŕtvych.  

Prechod cez Červené more je ďalšie miesto, kde je vidieť radosť, ktorú dáva Boh. Izraeliti sa už videli mŕtvymi, keď ich po východe z Egypta začal prenasledovať faraón so svojím vojskom (Ex 14,11). Došli k Červenému moru a nemali už kadiaľ utekať. Vtedy sám Boh začal za nich bojovať. Mojžiš vystrel palicu, ktorou robil zázraky v Egypte a more pred nimi sa rozostúpilo, pričom Izraeliti prešli suchou nohou na druhú stranu a faraón a jeho vojsko sa utopilo v mori. Vtedy Mojžiš a Izraeliti zaspievali Pánovi túto pieseň: Spievať budem Pánovi, lebo vznešený, slávne vznešený je: koňa i povoz zmietol do mora. Aj Áronova sestra, prorokyňa Mária, vzala do rúk bubienok a všetky ženy išli za ňou s bubienkami a s tancom (Ex 15,1.20). Prechod cez Červené more je predobrazom krstu, kedy sme prešli zo smrti do nového života, a preto je na vitráži okrem Mojžiša a radujúcej sa Márie (predobrazy Krista a Panny Márie) zachytená aj postava, ktorá vychádza z temnoty mora so sviecou, ktorá pripomína krstnú sviecu. Táto postava predstavuje všetkých pokrstených. Tak ako boli Izraeliti osvecovaní svetlom z ohnivého stĺpu pri prechode morom, tak aj my sme boli v krste osvietení Kristom, ktorý je svetlo sveta (Ex 14,20; Jn 1,9-12).

Sv. Ján Pavol II. je nám veľmi blízkym svätcom, nakoľko mal vrúcny vzťah k Slovensku. Táto vzájomná spätosť je na obraze vyjadrená Tatrami, ktoré rád navštevoval. Zároveň je na vitráži zachytený chrám sv. Petra, čo nám pripomína našu lásku a úctu ku každému Svätému otcovi v Ríme. Pred Bazilikou sv. Petra je Berniniho kolonáda, ktorá symbolizuje vystreté ramená Cirkvi, ktorá chce objať všetky národy. Preto aj Ján Pavol II. je nakreslený v geste ako objíma ľuďí z rôznych národov, čím sa chce vyjadriť katolíckosť a univerzálnosť Cirkvi. Veríme, že sv. Ján Pavol II. svojím príhovorom v nebi sprevádza odovzdávanie evanjelia aj rómskemu národu. Na obraze sú zachytení aj niektorí misionári, ktorí boli slúžiť aj v našom centre medzi Rómami - Jude Antoine z Malajzie držiaci kríž a Gloria Gray z USA, ktorá na obraze vysvetľuje Božie slovo rómskemu dievčaťu.

Blahoslavená Matka Tereza z Kalkaty je nám blízka tým, ako slúžila najchudobnejším a najopustenejším. Navyše svoje dielo začala vykonávať v Indii, kde je pravlasť Rómov. Na vitráži je znázornená, ako svojím pohľadom kontempluje a pozerá na kríž. Ona sama hovorila, že nechce robiť sociálnu prácu, ale chce v druhých - najmä v trpiacich a chudubných - vidieť ukrižovaného Krista a takto im slúžiť. Na obraze bl. Matka Tereza drží počaté dieťa a umierajúceho človeka - čím sa chce vyjadriť jej životné krédo, ktoré je aj vierou Cirkvi - ľudský život je potrebné chrániť od počatia až po prirodzenú smrť.

Chcel by som sa poďakovať Marekovi Krajňákovi, Petrovi Hangurbadžovi, Tiborovi Mižigárovi a Jánovi Horváthovi za hodiny práce, ktoré strávili pri vytváraní tohto diela a Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny za finančnú podporu tohto projektu.