« Back

"Nikto nemôže mať Boha za Otca, kto nemá Cirkev za matku"

Znaky Cirkvi Kristovej - Kristus pod trestom večného zatratenia prikázal počúvať Cirkev. Sv. Cyprián biskup a mučeník napísal: "Nikto nemôže mať Boha za Otca, kto nemá Cirkev za matku" (De unit. Eccl). Je teda veľmi dôležité, aby ľudia našli a poznali opravdivú Cirkev Kristovu.

Pravú Cirkev Kristovu možno hľadať a nájsť cestou historickou.

Iná cesta, ktorou môžeme hľadať a nájsť túto Cirkev, je cesta empirická, skúsenostná.

Cirkev, dnes žijúca, tvrdí o sebe, že je pravou Cirkvou Kristovou a dokazuje to svojím zázračným rozšírením, nevyčerpateľnou plodnosťou v dobre, svojou všeobecnou jednotou a stálosťou, takže sama v sebe je neoblomným dôkazom božského poslania.

To všetko je možné vysvetliť prirodzene, ale len zvláštnou pomocou Božou.

Veď Boh sám vydáva svedectvo Cirkvi, teda je uveriteľné.

 - Tretia cesta nájdenia a poznania pravej Cirkvi je cesta znakov (via notarum).

Znaky Cirkvi nám dajú odpoveď na otázku:
"Ktoráže je tá pravá Cirkev Kristova medzi spoločnosťami, ktoré sa tak nazývajú?"

A na otázku: "Kde je opravdivá Cirkev Kristova?" odpovieme: "Kde je Peter - tam je Cirkev."

Kristus založil len jednu Cirkev. Na Petrovi ako skale postavil jednu Cirkev a nie viac cirkví. Petrovi zveril jedno stádo. Kristus chcel, aby bol "jeden ovčinec a jeden pastier" (Jn10,16).

Kristus však chcel nielen jednotu, lež aj jednotnosť svojej Cirkvi. "Otče svätý, tých, čo si mi dal, zachovaj v mene svojom, aby boli jedno ako my!" (Jn17,11) - modlí sa Ježiš k Otcovi pred svojím umučením.

Kristus chcel, aby sa jednotnosť prejavila vo vedení Cirkvi, vo viere, aj v prostriedkoch milosti. To sa uskutočnilo v Cirkvi: vedenie je v rukách viditeľného pastiera, ktorý verne počúva hlas  Najvyššieho Pastiera, Ježiša Krista. Kresťania - katolíci na celom svete vyznávajú tú istú vieru. Jednotnosť je aj v prostriedkoch milosti: v Cirkvi všade sa obetuje tá istá obeta omše svätej: vysluhujú a prijímajú sa tie isté sviatosti. Učenie Cirkvi je aj dnes to isté, aké bolo za čias apoštolských, hoci i Cirkev sa veľmi rozšírila a patria do nej mnohé národy. Ba aj časy sa ustavične menia a mení sa aj myslenie ľudí v nich. Cirkev sa v ničom podstatnom neodchýlila od svojho pôvodného učenia, tak učil Kristus, tak učili apoštolovia a tak učí Cirkev (jej Magistérium - učiteľský úrad aj dnes).

Takzvaná "kontestácia" je podľa slov Svätého Otca Pavla VI. dobrá, ak je pozitívna a konštruktívna, ak naplno rešpektuje Cirkev a jej učiteľský úrad. Nie je však dobrá "kontestácia negatívna", ktorá nebuduje, ale zapríčiňuje dakedy aj veľké duchovné škody.

(Malý teologický lexikon)