« Back

Boh si ťa našiel

Boh si ťa našiel

Ak si sa cez tieto Vianoce stretol s Ježišom, už nikdy nemôžeš byť rovnaký... Možno si ho hľadal celý život. Možno si nevedel, koho, alebo čo hľadáš... Možno si nevedel nájsť zmysel života. A možno si zablúdil do Chrámu práve na Božie Narodenie. Možno iba tak, zo zvyku... A možno si tam chodil celý život, ale nesústredene, vlastne si Boha ani nehľadal...

Ale Boh je živý, a prihovoril sa ti...

Zrazu intenzívne, bytostne si Ho pocítil...

Kľakol si si pred Jeho Majestát a poklonil si sa Mu...

Úplne ináč, ako inokedy...Boh sa ti dal poznať skrz - naskrz...

Nevládzeš z tej zeme vstať, slzy ti stekajú po tvári a tebe je to jedno...

Cítiš, ako ti ide srdce roztrhnúť od prílivu Lásky.

Bože, ako je to možné? Hľadal som ťa celý život a zrazu si tak blízko...

Kľačím tu pred tebou a prosím o odpustenie...za všetko, čím som ťa urazil,

za všetky dni, kedy som ťa zaprel vo svojom živote,

za každý jeden deň, kedy som sa na teba hneval a rúhal sa ti, že iste nežiješ, lebo keby si žil, môj život by bol iný - lepší, krajší, úžasnejší...

Pane, odpusť, hľadal som iba seba samého, svoje pohodlie...a hrozne som sa bál...že ak ťa nájdem, budem ti musieť niečo dať.

Možno seba, možno svoje záľuby, koníčky, voľný čas...

Toľko rokov som premárnil na púšti svojho života. Hľadal som oázu, Pane a ty si bol tak veľmi blízko!


Boh si ťa našiel!

Už nikdy nemôžeš byť rovnaký.

Rovnaký ako včera, rovnaký zajtra v porovnaní s dneškom, lebo zajtra musíš byť už o krok vpred. Vyjsť Ježišovi v ústrety.

Nesmieš iba prijímať, ale musíš dávať kus zo seba! Poriadny kusisko!

Láska košatie rozdávaním. Viera rastie poznávaním...


Boh sa ti dal spoznať, teš sa, človeče!

Raduj sa, lebo si bol mŕtvy a ožil si. Už nikdy nebudeš taký, ako predtým.

Už ťa nerozčúlia maličkosti,

už sa nikdy nebudeš trápiť pre zbytočnosti,

nebudeš nevrlý, zlý a nebudeš za všetko obviňovať tých druhých...

Už nikdy nemôžeš byť rovnaký ako predtým.


Boh sa ťa ujal ako nemluvňaťa a dáva ti piť nebeský nápoj,

kŕmi ťa medonosnou mannou,

nosí ťa na rukách,

objíma ťa ako matka svoje stratené dieťa.

Boh je tá najláskavejšia matka.

Je krásny, nežný, jemný, večne mladý, radostný, objímajúci, čistý, ohromujúci, svieži, dynamický...(tieto nádherné prívlastky, definície Boha, som si požičala od kňaza saleziána Jozefa Luscoňa SDB, lebo nič krajšie o Bohu som ešte nikdy nepočula...)


Už nikdy nesmieš byť zamračený, melancholický, podráždený, frustrovaný, večne mrzutý, nepochopený, neprijatý, depresívny...

Buď tým, ktorý sa stal hodným menovať sa: dieťa Božie.

obrázok: internet

By Eva Vráblová
1/4/13 9:06 AM
1099 Views, 15 Comments
Average (5 Votes)
The average rating is 5.0 stars out of 5.

related-articles-from-others

newest-from-author

Comments
sign-in-to-add-comment
Anna Václavová
Don Jožko Luscoň je hlboko v mojom srdci už pomaly štvrťstoročie. Je toho veľa pozitívneho a hlbokého, čo ma k nemu viaže. Aj tieto slová svedčia o tom, ako bravúrne šíri to, čomu verí, čo žije a všetko čo je späté jeho vzťahu k Bohu.
Posted on 1/4/13 9:49 AM.
Eva Vráblová
Je to svätý kňaz.
Posted on 1/4/13 6:54 PM in reply to Anna Václavová.
Stefan Patrik Kovac
Pokoj tebe, Evička. V Pravde, Ježišovi nestačia len veci ako naše koníčky, voľný čas, peniaze a iné veci (ale môže sa tým začať), on CHCE NÁS SAMÝCH. On VŠETKO za nás dal a VŠETKO od nás aj chce. Zdá sa to niekomu prehnané? Nie, on je náročný Boh. Toto som u neho vždy obdivoval: že jeho učenie (ani teda On sám) nie je nič lacné (ako napr. u hinduistov, moslimov, yogínov... to sú všetko lacné veci pre mňa), ale je to DRAHÉ učenie. Zaplatené. Ničím menším ako Krvou. Životom Syna.
On všetko dal a všetko od nás chce. Chce nás. Chce náš život. S ničím menším sa neuspokojí. A má na to plné právo. Ja uznávam jeho právo. Kto ešte?
Až keď mu človek odovzdá svoj život - potom skutočne zažíva jeho moc vo svojom živote.
Buď požehnaná v Láske, ktorú si už našla. Veľmi sa teším.
Posted on 1/4/13 7:58 PM.
Mária Künzl
Vďakaemoticon Áno, radujme sa z nášo Boha!
Posted on 1/4/13 9:03 PM.
Anna Václavová
Patrik, tá tvoja otázka " Ja uznvam jeho právo. Kto ešte ?" - máš pocit, že človek, ktorý verí v Boha, svojho stvoriteľa a Všemohúceho stvoriteľa všetkého čo ho napĺňa, by mohol zapochybovať o absolútnom práve Boha? Myslím si, že nie.
Posted on 1/5/13 8:28 AM in reply to Stefan Patrik Kovac.
Stefan Patrik Kovac
Nie, Anička, tak som to, samozrejme, nemyslel. Myslel som to pozitívne: aby sa sem nazbieralo čo najviac "JA TIEŽ", a aby sme takto verejne deklarovali aj iným, že toto právo Bohu prisudzujeme. A aby sme pritiahli čo najviac ľudí na stránku Evičky Vráblovej, ktorá žije taký úžasný život s Bohom a aby sa povzbudili na jej príklade.
Posted on 1/5/13 10:23 AM in reply to Anna Václavová.
Mária-Irma Danieliszová
Chce náš život. S ničím menším sa neuspokojí.
Pre mňa to znamená, že ale aj všetky tie veci,relax, koníčky,šport, hudbu, ktorá pozdvihuje ( nie takú, ktorá prebúdza to hrubé v nás) možno dať Ježišovi. Keď sadám za klavír, myslím na nebeskú hudbu, ktorú raz budem počuť u Ježiša.
Posted on 1/5/13 10:29 AM in reply to Stefan Patrik Kovac.
Stefan Patrik Kovac
Pekné, Mária. A ešte akú hudbu! Tie chvály anjelov a spasených! A mučeníkov a panien! Už sa teším na to spoločenstvo.
Posted on 1/5/13 10:35 AM in reply to Mária-Irma Danieliszová.
Eva Vráblová
Milí moji drahí priatelia, ďakujem Vám za diskusiu a ak mi dovolíte, aj ja sa do nej zapojím. Koníčky, relax, zábavy určite nie sú zlé, ale nesmú napĺňať všetok, alebo takmer všetok čas po práci. Mám na mysli, aby sme si pre tie naše záľuby nevedeli nájsť čas na Boha. Lebo nič nám nemôže byť dôležitejšie, ako uprednostniť dajme tomu sv. omšu pred osobnou záľubou. V dnešnej dobe sa uznáva kult tela. Ja viem, aj športovať treba, ale s mierou. Aj o telo sa máme starať, lebo ho máme od Pána v správcovstve a keby sme zanedbávali svoje zdravie, urážali by sme Boha, že zanedbávame svoju telesnú schránku, v ktorej je "zabalená" naša duša a duch. Ale musíme to robiť zodpovedne a nájsť tú správnu hranicu, kedy sa viac staráme o to smrteľné telo, ako o večnú dušu...

No a čo sa týka otázky Števka Patrika, tak položil naozaj pravdivú otázku, presne tú, čo vypichla Anička V. no a nemyslím si, že toto právo, právo Božie na nás, aby sme mali nerozdelené srdce každý chápe tak, ako to on vystihol. Totižto: môžme veriť v Absolútnu Pravdu a Lásku Boha Otca, ale sú chvíle v našom živote, ktoré chceme riadiť iba my sami, a keď nejde všetko podľa našich predstáv, tak sa aj búrime. Preto s touto "vlastnosťou Boha", že má na nás v každom okamihu, v každom čase, v každej sekunde nášho života výsostné právo, s týmto vedomím, my musíme sami na sebe vždy veľa pracovať, nechať sa Bohom jednoducho viesť a v tejto pokore a oddanosti rastie naša viera v Neho.

Ako som tu už napísala, že naša viera rastie poznávaním, zažívam sama na sebe, lebo si uvedomujem, že moja viera vo Všemohúceho je úplne iná, ako trebárs pred dvadsiatimi rokmi, hoci som si vtedy myslela, že už všetko viem, že všetko som pochopila, a teraz vidím, že odvtedy moja viera v Boha nabrala na sile a všetko vnímam úplne ináč, ako vtedy. Nezabudnime, že to Duch Svätý sa nás ujíma a obohacuje naše životy nezaslúženými darmi, ale ak mu dáme úplnú slobodu ducha, tak naša duša zažíva také stavy milosti, o ktorých sa jej dovtedy ani nesnívalo.
Ďakujem.
Posted on 1/5/13 1:30 PM.
Mária-Irma Danieliszová
Evka, to dá rozum,zodpovednosť a dobré duchovné vedenie že nepresedím za klavírom všetok voľný čas a nepreplávem ani neprebežkujem každú voľnú minútu. Viac na tvojom wall. Srdečný pozdrav ! A všetko krásne a dobré od Pána v novom roku.
Posted on 1/5/13 4:13 PM in reply to Eva Vráblová.
Patrik Páterek
Boh je LÁSKA. - pre mňa najkrajšia definícia ;)
Posted on 1/5/13 4:52 PM.
Eva Vráblová
Mária Irmuška, vôbec, ale vôbec som to tak nemyslela, ako si to pochopila Ty...práveže aj mne sa veľmi páčilo, že vzdávaš chválu a česť Bohu piesňou a hrou na klavíri. Ja som iba rozvinula môj blog, kde som spomínala koníčky a relax, aby ste to pochopili Vy zasa, ako som to myslela ja. Ešte raz: rozvinula som svoj blog, o nič iného mi nešlo. Absolútne nechcem do diskusií vnášať hnev a zvady, sama sebe som si dala také predsavzatie, že ak nemám reagovať v láske, tak budem radšej ticho. O to viac, keď je to na mojom blogu.
Mala som konkrétne na mysli také koníčky, ktoré už siahajú nad rámec koníčkov a stáva sa z nich tvrdý biznis, konkrétne: vrcholový šport, príprava detí na takéto "povolanie", možno poľovníctvo, rybárstvo, turistika, kde sa "zabúda", že dnes je deň Pánov a mali by sme ho svätiť...
Schválne som svoj koment neuviedla ako odpoveď pod nejaké meno, aby nedošlo k omylu...A predsa sa stalo. Je mi to ľúto, milá moja sestrička Mária Irmuška, že si to tak pochopila, nebolo to mojím cieľom, ani zámerom.
Koníčky spomínal aj Števko a ak mám pravdu napísať, reagovala som takmer na jeho komentár.
Ešte raz sa Ti milá moja sestrička ospavedlňujem, ale naozaj nikdy by mi ani len nenapadlo spochybniť takú nádhernú záľubu, ako je hra na klavíri...Neodpovedám Ti zvlášť pod Tvoju správu na mojom profile, lebo stránku nemám tak upravenú, aby sa to dalo, niečo som tam "pokašľala". S pozdravom, úctou a láskou Eva.
Posted on 1/5/13 5:14 PM in reply to Mária-Irma Danieliszová.
Mária-Irma Danieliszová
OK, fajn. Teším sa ako decko, že som nestratila priateľku! Pán Ti žehnaj!
Posted on 1/5/13 5:17 PM in reply to Eva Vráblová.
Eva Vráblová
Radujem sa úprimnou radosťou!
Všetko sa vždy dá vysvetliť, ak je na obidvoch stranách vôľa. Som šťastná, že si ju chcela uplatniť vo vzťahu ku mne a mojim slovám, milá Mária Irmuška!
Boh ti žehnaj!
Mám ťa rada :-)
Posted on 1/5/13 7:55 PM in reply to Mária-Irma Danieliszová.
Eva Vráblová
Milý Patrik, teším sa!
Lebo Boh je naozaj Láska!
Posted on 1/5/13 7:57 PM in reply to Patrik Páterek.