Zitka, počas štúdia na teológii i v rehoľnej formácii nám bolo povedané: kresťan nemôže milovať iba seba, a ak by tvrdil, že miluje Boha, a bližného by zanedbával, klamal by.
Pán Ježiš hovorí: Miluj.....a blížneho, a k o s e b a samého. Nie menej a nie viac.
Mala som obdobie, kedy som sa natoľko venovala druhýn, že som si ukrádala z jedla i potrebného spánku, duchovný otec ma usmernil: "pozor!" nie si spasiteľka sveta, nemôžeš si myslieť, že vyriešiš všetky problémy a že si nepostrádateľná.
Pomáhaj, koľko naozaj vládzeš.
A v hierarchi hodnôt lásky podľa kresťanskej morálky sa tvrdí:
1. Boh
2. Moje duchovné dobro, včetne starostlivosti o zdravie,nezdravý človek nemôže dobre slúžiť.
3. Duchovné dobro blížneho
4. Oprávnené potreby blížnych.
5. Moje potreby.

Príklad: Známeho niečo trápi a potrebuje sa porozprávať. Pýta to však v nevhodnom čase.
Kľudne mu poviem, že mu rád pomôžem, ale teraz som unavený (s čistým svedomím, nezamieňať s lenivosťou!). Ak ide o neodkladnú zdravotnú pomoc, vybavím, čo treba- privolám lekára, ošetrím sám, ak viem, ....
Rozhovor si dohodnem na vhodný čas, ale termín potom 100% dodržím. Ak vidím, že blížny akosi nedodržiava mieru, upozorním ho s láskou, že mám aj iné povinnosti, môžem poslúžiť v budúcnosti.
Netvrdím, že ja osobne to vždy takto robím, ale nazrela som do prednášok z morálnej teológie od o. biskupa Tondru, ktorý nám ju prednášal.