Chrám

a v ňom si Ty jediný.

Sám,

spoločnosť Ti robí len kňaz šedivý.

 

Spustošený.

Zub času sa doň zatínal.

Opustený.

Akoby Ťa už nik nevnímal.

 

Zapadnutý

prachom ľudskej neprítomnosti.

Ohrnutý

dúškom ľudskej ctižiadostivosti.

 

Krásou

napriek tomu prekvitá.

Láskou

ľudských duší zaniká.

 

Pokorne

na oltári tam kľačíš.

Ochotne

sa napriek tomu vrátiš.