Ticho. 

Šero kaplnky.

Slzy padajú príliš hlučne. 

Rušia nežné silencium.

Jemná žiara Krista v Eucharistii.

 Do môjho srdca sa nežne vrýva otázka: 

„Smiem tvoje srdce korunovať tŕním?“

„Ty sa ma pýtaš, či smieš? Pýtaš si dovolenie?“, prekvapená kladiem protiotázku.

Už žiadne slová. 

Zaleje moje srdce pokojom. 

A lahodným úsmevom.

Skláňam hlavu a vyslovujem svoje tiché áno.

Tiché fiat.