Môj prvý kontakt s Animátorskou školou na Španej doline (Diecézne centrum Maják) bol pred 7 rokmi, kedy som sa prvýkrát zúčastnila na Kvetnom víkende. Odvtedy som už len čakala, kým dosiahnem požadovaný vek, kedy nastane ten správny čas. Pár dní pred dosiahnutím plnoletosti som začala s plnením svojej túžby. Po prijímačkách som si myslela, že nemám veľkú šancu, a to bolo radosti, keď som dostala list s rozhodnutím - prijímam! Doteraz si pamätám, ako som skákala, kričala a tešila sa. Moje srdce začalo mať napĺňanú jednu veľkú túžbu. Keď sa teraz spätne pozerám na 2 roky Animu, som plná vďačnosti voči Stvoriteľovi i tým, ktorí mi toto dobrodružstvo umožnili.
Na Animátorskú školu som išla s cieľom, že sa naučím, ako viesť stretká, ako pracovať s mládežou, ako animovať vo farnosti. Už prvý víkend ma z tohto chybného presvedčenia rýchlo vyviedol. Táto škola vôbec nie je o tom. Teda, sčasti určite, ale nie je to jej prvotným cieľom. Tým hlavným je osobnostná formácia animátora. Aby mohol animovať = oživovať – dávať- šíriť Krista- musí Ním byť sám naplnený. A to bolo prvé a veľmi dôležité poznanie. Ak chcem dávať, slúžiť, nemôžem byť prázdnou, vyschnutou studňou, lebo potom dávam len štrk a piesok, ktorý môže len uškodiť. A to som robila ja. Nedávala som číru vodu, lebo som ju nečerpala a nerástla sama viac. Myslela som si, že to nepotrebujem, že môj život je ok. Netvrdím, že som teraz plnou, hlbokou studňou, ale trošku vody tam je. A čo je dôležité- viem, kde je prameň. A túžim z neho čerpať každučký deň svojho života.
Čo mi teda dala AŠ? Ako prvé zmysel pre spoločenstvo. Nemala som predtým nejakú potrebu zaradiť sa a fungovať v spoločenstve, ale len vyčnievať ako niečo extra. Tu som sa naučila a prakticky našla spoločenstvo, v ktorom je každý člen rovnako veľmi potrebný. Moja potreba pútať pozornosť a vytŕčať z davu bola podstatne naplnená rozmerom spoločenstva. Moji spolužiaci boli a sú ľuďmi, ktorým viem, že môžem zavolať aj o tretej ráno, a ktorí mi ukazujú cestu k Pánovi. A kráčame k Nemu spoločne. V tom je veľká sila.
AŠ mi pomohla otvoriť sa. Byť otvorenejšia k druhým, viac otvorená pre druhých a byť schopná otvoriť svoje srdce, hovoriť o tom, čo sa vo mne deje, čo prežívam. Nie len tak povrchne, ale do hĺbky, až na koreň. Začala som viac objavovať svoje srdce a nachádzať, že v jeho hĺbke prebýva Boh. A toto objavenie mi pomohlo byť otvorenejšou aj pre ostatných, byť tu pre nich viac srdcom, ako z vypočítavosti alebo nejakého iného zištného dôvodu.
Takmer z každého víkendu som odchádzala úplne rozbitá. Možno to znie tak desivo, ale mňa to ubezpečilo o tom, že musíme najprv niečo zbúrať, aby sme mohli začať stavať. Bol vo mne zrútený dom na piesku, aby sme mohli začať stavať dom na skale. Každý deň. Tehla za tehlou. Dá sa povedať, že Animátorská škola mi vôbec nedala to, čo som očakávala. Ale dala mi toho oveľa viac. Nádoby naplnené až po samý okraj.
Veľa mi dalo aj to, že som pri každom príchode na Anim nachádzala v centre rodinu, zázemie, prijatie. Otcovské náručie duchovných otcov a otvorené náručia tímákov boli nevyhnutnou súčasťou tejto formácie.
Možno to znie akosi príliš idealisticky a ružovo. Ale nie je to tak. Je to až príliš reálne. Mnohokrát som bojovala s tým, či ísť na Anim, prepadala znechuteniu a pohodlnosti, ale som vďačná, že Pán mi dal vždy silu prekonať to. Najhlbšie spomienky mám na Anim: Kerygma, Geštalt pedagogika a Vnútorné uzdravenie. Boli to práve tie, na ktoré som spočiatku odmietala ísť a hľadala bočné cestičky. A Pán to veľmi požehnal.
Keď som si uvedomila, že končím tento dvojročný kurz, prvá moja myšlienka bola: „A čo keby som sa prihlásila na ďalší ročník?“ Myslím, že sa nedá pochopiť to, čo znamená táto škola, pokiaľ to človek sám nezažije. Určite som nevymenovala všetko, čím ma obohatila. Niektoré veci ešte uchovávam vo svojom srdci a určite príde čas, keď budú vyslovené. Určite odporúčam, aby sa prihlásil na Anim každý, kto túži viac spoznať seba, druhých a najmä prehĺbiť svoj vzťah s Bohom, znovu objaviť Krista. Lebo tu sa rozdáva plným priehrštím. Len treba otvoriť dlaň.
FOTO: archív Animátorskej školy 2011
