Učeníci boli zo strachu pred Židmi zhromaždení
za zatvorenými dverami.
Báli sa. Skryli sa. Uzatvorení.
Za dverami falošnej bezpečnosti.
No práve tam ich našiel Ježiš.
Vstúpil do ich strachu a uzavretosti.
Tomáš tam nebol.
Prečo?
Pravý dôvod nepoznám...
Ale keď nad tým sama rozmýšľam..
Tak.. nebol za zatvorenými dverami.
Nemal strach? Hľadal Ježiša? Nebál sa byť vonku?
Možno..
Mne Tomáš nepríde ako neveriaci.
Ale ako ten, ktorý túži po Bohu...z celej hĺbky svojho srdca.
Ostatní sa nedotkli Jeho rán.
Akoby sa ich báli..
Tomáš bol realista.
A nebál sa dotknúť...
Rán, ktoré možno ostatní učeníci akosi ignorovali.
Rany, ktoré im akosi nepasovali k Zmŕtvychvstalému.
Avšak rán, skrze ktoré sme uzdravení.
Až vtedy, keď sa dotknem Jeho rán...sa naozaj stretnem s Ním.
Až vtedy môžem zvolať spolu s Tomášom: „Pán môj a Boh môj!"
Áno, Pane, pomôž mi byť (ne)veriacim Tomášom!