Gerda sa vydá hľadať Kaya, ktorý odišiel so Snehovou kráľovnou. Chýba jej priateľ. Jeho starosť, záujem, slová, prítomnosť...

Cestou natrafí na jednu bandu. Kričia, pijú, nadávajú, bavia sa na cudzí účet a potešujú sa zabíjaním...
Dcéra Elza. Chce mať Gerdu za priateľku.
Šteklí soba nožom. On sa bojí. Jej sa to páči. Zvláštna uchýlka.

Gerda ju v tom zastaví. Jej láskavé srdce nedopustí, aby niekomu ubližovala...
„Ty si čudná,“ napomína Gerdu tá, ktorá spáva s nožom v ruke.
„Nikdy nevieš,  čo sa môže stať,“  vysvetľuje.

Nakoniec ju zlomia slzy mladej dievčiny.
A jej srdce opäť začína ožívať.
A z krvilačnej priateľky sa stane pomocníčka pri hľadania Kaya.

Múdra starenka.
Ako Duch Svätý.

Čo jej má dať?
Nepotrebuje nič.
Jej láska ju ženie...
Keď nás ženie Duch Svätý, nepotrebujeme zbrane, zázračné lektvary ani nič podobné.
Všetko, čo potrebujeme, máme vo svojom srdci.

„Zbytočne, si sa namáhala, zbytočne si trpela... Je môj! Nemá to zmysel!" spustí kráľovná na drobnú Gerdu.
Ako Dávid a Goliáš.
„Nie, nie! Nebolo to zbytočné, má to zmysel!" trvá Gerda na svojom.
A nevzdáva sa.

Tiež jedna z diablových taktík.
Keď nerobíme nič dobré, na ničom nám nezáleží, sme ľahostajní...
Veru, aj sladké uspávanky nám bude spievať...
Ale keď sa snažíme, chceme, obetujeme sa,
tak nám bude hádzať všetky možné polená pod nohy.
Aby sme padli a už nevstali.
„Nemá to už zmysel, nesnaž sa, na čo je to dobré, strata času, aj tak za nič nestojíš," znie diablova obľúbená (už obohratá) platňa.

Stačilo pár Gerdiných sĺz a Kayovo srdce sa roztopilo.
Láskou.
Stačí málo.

Z ľadového kráľostva je len jedna cesta von.
Cesta lásky.

Záleží len na nás, ako sa rozhodneme dnes.
Pohodlná cesta nemusí byť tá správna.
Správna, dobrá cesta nemusí byť zrovna pohodlná.

Ježiš nám to ukázal.
Do neba cez Golgotu.

Koho cestu si zvolíš ty?

 „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa." (Jn 14, 6)

obrázok: fano