Ďalšia časť z mojich zápiskov z Taizé. :)

24 hodinová cesta.
Najobávanajší boj vyhratý.
Alebo aspoň prežitý.
To stačí.
A ja Ti za to ďakujem.

Bude to všetko ťažšie, ako som si myslela.
Boj o každý krok,
strata rovnováhy,
neprestajné bolesti,
necitlivé ruky, nohy...

Ale viem, že som tu dobre.
Hoci sa tak necítim.
Ale to nevadí.
Na pocitoch veľmi nezáleží.
Viem, že som tu preto, lebo Ty si ma tu chcel mať!
Ty si ma sem poslal!

A v srdci dokoola zaznieva:
„Zuzana, miluješ ma viac než títo? Tak poď za mnou!".
A v srdci znie Magnificat i tupé údery z Golgoty.
Spolu.
Melódia života.
Melódia môjho Boha.

obrázok: fano