Čas adventný. V plnom prúde. Apeluje na nás, aby sme zastali. Nechali naháňačky (ne)všedných dní a žili prítomnosť. Tú (ne)všednú. Stačí tak málo... Milovať a byť milovaný.

Očakávať.
Túžobne. S rozžiarenými očami.
Ako dieťa pred vianočným stromčekom.
Byť v úžase.
Byť darom i tou, ktorá dar prijíma.

Otvor naše oči,
aby sme Ťa uvideli prichádzať.

Otvor naše uši,
aby sme počuli kroky Tvojho príchodu. 

Otvor naše ústa,
aby sme to zvestovali celému svetu,

Otvor naše ruky,
aby sme ich mali k dispozícii pre druhých.

Otvor naše srdcia,
aby sme aspoň o trošku viac milovali ako doteraz.

Len aby človek v tme neumrel,
aby mal nádej, že svetlo bdie,
že raz všetka tma sa pominie
vo svetle Mesiáša.
Už stáročia na neho čakáme.
Na knieža pokoja, čo nájde stratené,
zlomené opraví,
čo oslobodí väznené a k sebe do slávy
vezme každého, čo srdcom túži po mieri.
(V. Štefanič: Modlitba Ondreja)

obrázok: www.churchnw6.co.uk