Touto témou sa zaoberám už veľmi dlho. Dá sa povedať, že od môjho obrátenia, ba možno ešte aj dlhšie. No odkedy som pobirmovaná mám pocit akoby ma Pán volal do svojich služieb. Prvý krát, keď som sa modlila a takpovediac sa rozprávala s Pánom, som si takmer poklepkala po čele, keď mi to povedal. Spýtala som sa: ,,Otče, to myslíš vážne? Vážne chceš aby som to bola práve ja?“ Nemohla som tomu nejak veriť. Tak som to nechala tak. No aj potom mi v hlave hučali tie slová. ,,Rehoľná sestra.. Čo ak? Veď... na jednej strane... by to mohlo byť fajn. Žiť len pre Ježiša.“ Nemohla som sa toho pocitu zbaviť. Tak som sa za to znova modlila. Popri tom som si otvorila aj písmo. Skúsila som to len tak náhodne. No a prvé čo som videla boli slová z druhého listu Timotejovi, kapitola štyri: ,, Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou. Lebo príde čas, keď neznesú zdravé učenie, ale nazháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok, aby im šteklili uši. Odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam. Ty však buď vo všetkom triezvy, znášaj útrapy, konaj dielo evanjelistu, plň svoju službu.“ To ma už dostalo. Že by si predsa len Pán zo mňa nerobil srandu? Šla som za svojou priateľkou, ktorej som to ukázala. Tá ma odbila, že nemám vymýšľať, že je to náhoda a že už mám prestať blbnúť s rehoľou. Tak som šla za druhou. Tá povedala len, že je to super. No z toho som teda naozaj nič nemala. Až celkom nedávno som sa rozprávala s jednou známou na stretku spoločenstva, na ktorom som bola len ako hosť. Tá mi už toho povedala viac. No potom som sa tým znova prestala zaoberať a ignorovala som všetky tie náznaky, ktoré predo mňa „podsúval“ Pán. Vedela som, že pokiaľ by som sa odhodlala na tú cestu, moje sny mať peknú svadbu, deti, malý rodinný domček a usporiadanú rodinu by sa zrútili ako domček z karát. A to som nechcela dopustiť. Až dnes. Po jednom zážitku cez deň som sa vlastne znova modlila. A modlila som sa aj za to, aby mi Pán ukázal správnu cestu, ktorú má pre mňa pripravenú on. Pri modlitbe som znova listovala Písmom. ,,Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.“ (Mt 16, 24-25) To boli ďalšie slová, ktoré mi udreli do očí. A vtedy som pochopila, že ak sa naozaj vzdám svojej predstavy môjho života v budúcnosti a príjmem Ježišove plány, „nájdem nový život“, ktorý bude ešte lepší. Nuž. Mám zatiaľ len 14 rokov. O tri mesiace pätnásť. A na to aby som mohla vstúpiť do kláštora, potrebujem okrem iného aj minimálne dokončenú strednú školu. Čo ma naozaj mrzí. No tiež sa musím priznať. Stále nie som tak celkom na 100% presvedčená. Ani neviem čo všetko mám spraviť aby som sa naozaj pevne vedela rozhodnúť. Je to veľmi ťažké..
Blogs