Tieto riadky vyplývajú z toho, čo som si zapamätala/zapísala na tanečnom workshope, ktorý pre naše spoločenstvo vedie Aďka Ch. Je to vlastne jej projekt na DAŠ-ku. Som jej veľmi vďačná za to, čo naučila nie len mňa, ale určite aj ostatných.

Skúšali ste sa už modliť tancom? Na chválach alebo len tak, pri osobnej modlitbe. Že nie? Tak to treba napraviť, pretože práve takáto forma modlitby občas prichádza k Bohu ľahšie.

Veď si to predstavte.
Ak každý deň venujete modlitbe nejakú časť vášho času ( v mojom prípade je to nejaká polhodina) viete, že to niekedy nie je také ľahké. Možno sa vám nechce, ste unavení, nemáte na to náladu alebo používate niektorú z ďalších výhovoriek. No modlitba je nepredstaviteľne dôležitá vo vašom živote. Mnoho ľudí vraví, že keď sa nepomodlia sú nervózni, nemôžu zaspať či majú ťažší čas. Všetko je to pochopiteľné. Modlitba je niečo ako most medzi nami a Bohom a bez nej sa náš most ľahko rozpadne.
No čo som tým chcela povedať je, že keď sa nám nechce a nevládzeme sa ďalej modliť, no predsa sa do toho nejak prinútime, môžu naše slová vychádzať z úst, no nedostanú sa k Bohu. Pretože nie sú hovorené zo srdca.
No tanec je už niečo úplne iné. Je síce pravda, že aj ten sa má vykonávať zo srdca (hlavne ten oslavný) no pri ňom to je už ľahšie. Stačí, že sa začnete hýbať a tie pohyby spolu s modlitbou prichádzajú k Bohu ako šípy.
Dôležité je pri ňom, aby ste netancovali tak, ako to chcete vy, ale tak ako to chce Boh a ako vám to dáva prostredníctvom Ducha Svätého.
Doma tancujem často. V mojom tanci, ktorý mi dáva Duch Svätý sú takmer stále prvky baletu. Balet milujem, no nikdy som nenašla odvahu začať ho tancovať. Taktiež si občas spravím tzv. súkromné chvály. Zapálim si sviečku, ktorú postavím pod kríž, spievam piesne Pánovi, tancujem pri tom a vzdávam mu vďaky. Rovnaký princíp ako pri verejných chválach, len s tým rozdielom že som tam len ja a Boh. No ako sa vraví Ja a Boh sme väčšina.

O niečo ťažšie je to napríklad pri chválach v spoločenstve. Bojím sa tancovať aj keď ma On „ťahá“. Snažím sa to odstrániť, ale je to vážne ťažké. Práve kvôli tomu tu nemôžem moralizovať ako sa zbaviť strachu a konať. No ako povedala Aďka, ktorá takmer vždy tancuje, čo ma ozaj fascinuje, „Netreba sa brániť. Prijmime slobodu, ktorú nám Boh dáva.“ No a ešte: ,,Sloboda je vystúpenie z davu. Neopakujme bezhlavo to, čo robia ostatný, ale počúvajme to, čo nám šepká Duch Svätý.“

Svoje rozprávanie zakončím už len týmto: Povzbudzujem vás k tomu, aby ste sa nebáli a chválili Pána v tanci. Veď sa predsa píše:
1 ALELUJA. Spievajte Pánovi pieseň novú; jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých. 2 Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom. 3 Nech oslavujú jeho meno tancom, nech mu hrajú na bubne a na citare. 4 Lebo Pán miluje svoj ľud a tichých venčí víťazstvom. 5 Nech svätí jasajú v sláve, nech sa veselia na svojich lôžkach. 6 Oslavu Boha nech majú na perách a v rukách meč dvojsečný, 7 aby sa pomstili na pohanoch a potrestali národy, 8 aby ich kráľom nasadili putá a ich veľmožom železné okovy 9 a aby ich súdili podľa písaného práva. Všetkým jeho svätým to bude na slávu. ALELUJA. (Žalm 149)
...a náš Pán si chválu zaslúži.