Vo štvrtok 5. mája bude prikázaný sviatok nanebovstúpenia Pána, v našom kostole budeme sláviť dve sväté omše - ráno o 7.00 a večer o 18.00.

Miesto, odkiaľ Ježiš vystúpil do neba, je uctievané vrcholku na Olivovej hory. Jedna stará správa hovorí: „Na celej Olivovej hore nie je asi žiadne vyššie miesto ako to, odkiaľ Pán podľa tradície vystúpil do neba.“ Zároveň už od počiatkov kresťanstva bolo toto miesto uctievané ako miesto, kde Ježiš vyučoval svojich učeníkov a kde im zjavil tajomstvo konca sveta. Historické dokumenty potvrdzujú, že kedysi stál na Olivovej hore svätý vysoko týčiaci sa chrám (jeho názov bol Eleona, čo znamená bazilika Olivovníka). Vieme, že tento chrám bol postavený ku cti Nanebovstúpenia Pána.

Bazilika Eleona bola rozborená Peržanmi v roku 614 „sotva čo perzský vojvodca zoskočil z koňa“. Posledný, kto opisuje krásu Eleony, je jeruzalemský patriarcha Sofronius (7. st.), ktorý píše v jednej oslavnej piesni: „Rád by som sa ponáhľal na miesto, kde Pán zasväcoval svojich učeníkov do Božích tajomstiev. Tu by som rád zotrvával. Potom by som rád vyšiel veľkou bránou dopredu na schody a obdivoval krásu Svätého mesta. Aké nádherné je pozerať sa na tvoju krásu z Olivovej hory, mesto Božie!“

Križiaci na Olivovej hore postavili novú stavbu na pamiatku nanebovstúpenia Pána (12. st.), v ktorej bol oltár s dvoma stopami, ktoré mali pripomínať, že toto je miesto, odkiaľ Pán vystúpil do neba. Tieto stopy sú však len ľudovou tradíciou, nie skutočnými odtlačkami Kristových chodidiel. Dokazuje to i fakt, že o uctievaní stôp nie je zmienka v oficiálnej liturgii kostola Nanebovstúpenia.

Sultán Saladin po dobytí Jeruzalema (12. st.) urobil z kostola Nanebovstúpenia mešitu, ktorá sa zachovala dodnes. A keďže i moslimovia uctievajú „proroka“ Ježiša, povoľujú kresťanom sláviť na tomto mieste jedenkrát v roku – na sviatok Nanebovstúpenia Pána svätú obetu.