Moje Najsilnejšie momenty z času na Campfeste!
Dlho a veľmi intenzívne som rozmýšľala či mám napísať svedectvo z tohtoročného Campfestu.Ale po pár rozhovoroch som sa rozhodla že skúsim, aj keď myslím, že moje všetky skutočné pocity sa tu zahrnúť nedajú.
Na Campfeste som bola prvý krát, a šla som tam s obrovským nadšením, ale aj očakávaním čo to bude, čo sa tam bude diať. Netešila som sa na tú masu ľudí, ale na to.. vidieť na jednom mieste toľko mladých ktorý žijú pre Boha! Ktorý sem neprišli len preto že sa idú zabaviť na nejaký festival ale prišli tu za určitým cieľom.
Prvý deň bol pre mňa zvláštny, ja som sa cítila zvláštne. Zrazu to vôbec nebolo také ako som si to všetko predstavovala ja. Áno, Boh tam bol, bol prítomný, ale vtedy som to brala tak, že je to asi všetko. A možno to bolo preto, že som nebola zvyknutá mať okolo seba len ľudí čo žijú to isté čo ja... „nepretvarovať sa“ ..proste žiť to čo žijem.
foto z facebook.com
Ďalšie ráno začalo chválami s eSPe, prednáškami,Godknows , kde bol super čas a ja som už“ konečne „ začala cítiť to, prečo som tam prišla, bolo tam cítiť prítomnosť Ducha svätého, ...Božia, ktorá mi miestami na campfeste chýbala ( a možno to bol len môj pohľad) . V ten deň sme ešte zažili super svätú omšu, len škoda že nie je aj v areáli campfestu.Všetko zakončili Lamačské chvály, kde som zažila ďalší super čas s Bohom.
foto z facebook.com
Obrovský zlom , pre mňa, na Campfeste bola sobota. Úplne od rána, kedy začalo Godzone svoj program. Bol to pre mňa neskutočný čas ktorý si doteraz neviem vysvetliť. Začalo to úplne klasicky ... GDZN párty.. pomedzi to chvály, a pár mega svedectiev o tom aká silná dokáže byť sila modlitby. O tom čo všetko Boh dokáže urobiť keď ho o to požiadame .Pomedzi to ako prebiehali chvály sa mali pomedzi nás rozpŕchnuť modlitebníci a modliť sa za každého jedného z nás. Tak som čakala čo sa bude diať. Keďže pri takýchto chvíľach sa čas sledovať až tak nedá, bolo nám oznámené že musíme kvôli ďalšiemu programu opustiť Stodolu ale môžeme pokračovať von. Toto bolo to, na čo som celý čas čakala! Toto bol ten najlepší časy aký som na Campfeste zažila! Tu bolo cítiť tú neskutočnú Božiu prítomnosť, tú silu... Len Boh a my ..
A nebolo k tomu treba žiadne obrovské pódium... reflektory.. ani len mikrofón. Stačila jediná gitara na ktorej Julo hral. A všetci uctievali Boha ako vedeli, a dvíhali ruky k nebu.. Bol to neskutočný pohľad. A keď sa do toho začal za mňa modliť jeden modlitebník , tak to vo mne len všetko potvrdilo! A ja som len žasla odkiaľ prichádza na tie veci ktoré už tak dávno túžim robiť a nikdy som to nikomu nepovedala. Vtedy som cítila ako sa ma dotýka a hovorí ku mne Boh, a bol to neskutočný, neopísateľní pocit, ..čas! Potom som sa ešte chvíľu spamätávala zo „šoku“ . A keď sa v tom pozriete okolo seba ..a vidíte tých mladých ľudí, ktorý sú tak neskutočne zapálený pre to čo robia, a naozaj žijú s Bohom a žijú to, čo hovoria. A chcú to všetko preniesť aj na nás.... No ..v tej chvíli som bola totálne bez slov ..nedalo sa mi pohnúť z miesta. Božia prítomnosť by sa tam v tu chvíľu dala krájať.
Samozrejme že tým to nekončilo, pokračovalo to modlením v skupinkách. Dostala som sa do tej najlepšej skupinky v akej som mohla byť, a Boh vie prečo ma tam poslal. Ďakujem všetkým ľudom ktorí v nej boli !! Otvorili ste mi oči ... Ďakujem že existujú ľudia z ktorých si môžem brať príklad ...a myslím že na tom mieste ich vtedy bolo veľa. Nikdy na tento čas nezabudnem! A budem z neho čerpať ešte dlho.
Keď to všetko skončilo , postavili sme sa s kamarátkami dozadu za ľudí, a nechápali sme čo sa deje ...nechápali sme prečo odtiaľ nemôžeme odísť, bola tam taká obrovská sila ktorá nás tam držala, bolo to miesto kde sme sa cítili dobre, boli sme úplne blízko Boha. 
foto z facebook.com
Deň pokračoval mnohými super prednáškami, a večerným programom ktorý mali eSPe a ja som si tento čas nesmierne užila, v tú chvíľu mi už bolo jedno čo si kto o mne myslí... ja budem chváliť Boha ako chcem Ja! Konečne som cítila úplnú slobodu.. vo všetkom! Ten pocit keď môžete v slobode zdvihnúť ruky k nebu a spievať pri tom :V mojom vnútri miesto máš, v mojom vnútri miesto máš, v mojom vnútri miesto stále máš! ....
Stáť v dave ktorý spieva V mojom srdci znie Tvoje meno len- Ježiš, Ježiš!! ...
Vďaka ti Bože za tento Campfest, a za všetkých ktorý to každoročne dokážu zorganizovať :)
a nech si hovorí kto chce čo chce.... či bol lepší alebo horší ako tie minulé. Pre mňa to bol super čas uctievania a ešte väčšieho zblíženia s Bohom. Ale myslím že každý si tam našiel to svoje, a predsa len ..išli sme tam kôli jednému cieľu a tým je BOH!
A ja sa už teraz neskutočne teším na ďalší ročník Campfestu, a som zvedavá čo si Boh pre nás pripraví !!
