« Назад

Viera a povolanie v živote kresťana (Lectio divina Jer 1, 4-10)

Na Rok viery vám ponúkam katechézu s prvkami Lectio divina, cieľom ktorej je obnova farského spoločenstva a rodinnej katechézy.

Téma: Povolanie
Cieľová skupina: 2. stupeň ZŠ a starší
Ciele katechézy:
Kognitívny cieľ: Oboznámiť sa s posolstvom biblického textu (Jer 1, 4-10) o dôležitosti Božieho povolania v mojom živote. Afektívny: Živou vierou odpovedať na Božie povolanie

Obsahová línia /model/: kerygmatický
Metódy: Lectio divina, slávnosť Svätého písma, brainstorming
Pomôcky: Sväté písmo, svieca, obrázok Jeremiáša

Úvod

Privítanie, krátka modlitba.

1. Čítanie

      Čítanie biblického textu (môže sa prečítať dvakrát, dôležitý je priestor na ticho)
Cieľom tejto etapy je priblížiť inšpirujúci text – Jer 1, 4-10.

2. Meditácia

      Cieľom tejto etapy je vysvetliť biblický text a priblížiť jeho zásadné myšlienky.
Katechéta podáva výklad prečítaného biblického textu:
V úvode knihy je opísané povolanie proroka Jeremiáša. Samotný Jeremiáš opisuje dialóg medzi sebou a Bohom o jeho stvorení a povolaní za proroka. Skôr, ako bol utvorený v matkinom lone, bol poznaný (povolaný) Bohom. Skôr, než vyšiel z lona matky, bol posvätený za proroka pre pohanov (Porov. Jer 1,5). Nasleduje vyhýbavá Jeremiášova odpoveď: Neviem hovoriť a som mladý (Porov. Jer 1,6). Pán Boh mu odpovedá: Nehovor, že si mladý, lebo pôjdeš všade, kam ťa pošlem a povieš všetko, čo ti prikážem. Neboj sa! Ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil (Porov. Jer 1,7-8). Nasleduje dotyk – Pán Boh sa dotkne Jeremiášových úst a nasleduje poslanie k národom a kráľovstvám. Jeremiáš je poslaný vytrhávať a rúcať, ale i budovať a sadiť (Porov. Jer 1,10).

      Pred nami je Rok viery. Povolanie Jeremiáša ako väčšina povolaní má istú postupnosť: povolanie, posvätenie a poslanie. Boh povolal Jeremiáša za proroka v mladom veku (Jer 1, 4-10). Jeremiáš sa vzpieral prijať toto povolanie, pretože vedel, že mu to spôsobí množstvo problémov. A nemýlil sa. Jeremiáša počas jeho pôsobenia zbili, zavreli do väzenia a hodili do cisterny, aby tam zomrel. A do konca aj jeho vlastní príbuzní boli proti nemu. Židovská tradícia hovorí, že napokon ho ukameňovali. A napriek tomu všetkému sa Jeremiáš prejavil ako muž viery, odvahy a pokory.
Jeremiáš v pokore vedel, že nie je ničím iným, iba nástrojom v Božích rukách. Jeho hlavnou starosťou bolo priviesť jeruzalemský ľud späť k Bohu, aby sa opäť stal jeho ľudom. (Porov. Jer 13, 11).

      Jeremiáš vo viere vedel, že či žije, či umiera, môže dôverovať v Božiu starostlivosť. Neveľmi sa staral o seba, ale záležalo mu na jeruzalemskom ľude. Vedel, že Boh k nemu prehovoril a že Božie posolstvo treba ohlasovať. Apoštol Pavol mal podobnú túžbu: "Beda mi, keby som evanjeliu nehlásal" (1 Kor 9, 16).
A napokon Jeremiáš bol mužom odvahy. Vedel, že jeho život a osud sú bezpečné v Božích rukách a to mu dodávalo odvahu, keď ho odvrhli, zajali a hrozila mu smrť.
Aj keď nemáme také jedinečné poslanie ako Jeremiáš, príbeh jeho stvorenia a povolania hovoria niečo o každom z nás, o každom človeku. Nie sme „iba“ produktom náhodného, chaotického diania, ale výsledkom premysleného zámeru Stvoriteľa. Aj slová pri povolaní Jeremiáša, aj slová žalmu sú biblickou odpoveďou na často diskutovanú otázku, kedy sa začína jestvovanie ľudskej bytosti. Údiv človeka nad týmto Božím konaním je vyjadrený formou modlitby v 139. žalme.

3. Aplikácia

      V úvode tejto činnosti môže katechéta pustiť krátku video ukážku z filmu Jeremiáš o povolaní proroka. (Link - http://www.youtube.com/watch?v=MTZIeK8vI9k)
Každý z nás by si mal uvedomiť, že biblický text, nad ktorým uvažujeme, obsahuje pravdu, ktorá má hodnotu a je aktuálnym posolstvom aj v našej dobe. Katechéta požiada účastníkov katechézy, aby sa zamysleli nad Božím povolaním, posvätením a poslaním v ich živote.
V každom opise biblického povolania je výrazne podčiarknutá Božia iniciatíva. Boh vždy koná ako prvý. On nadväzuje dialóg a vzťah. On povoláva. Povolanie je dotyk Božej milosti a reakcie človeka môžu byť rôzne. V Božom slove nachádzame rôzne odpovede: okamžitú, váhavú alebo aj odmietavú. V odpovedi Bohu sa jednoducho prejavuje aj charakter danej osoby, jej aktuálny stav, stupeň jej viery. Odpoveď človeka je výsledkom jeho premýšľania, viery, dobrej vôle. Božie pozvanie si však zasluhuje pozitívnu, veľkorysú odpoveď človeka.
Na Božie povolanie sa nedá odpovedať bez viery a dôvery. Bez dôvery v Boha sa nedá vykročiť na cestu povolania. Bez dôvery v Boha je nemožné pustiť sa do vyplnenia Božej misie. Preto s povolaním sa často spája mocný Boží prísľub: Neboj sa, ja budem s tebou – hovorí Pán (Porov. Jer 1,8).
      Každý človek si raz položí otázku: Kto som a prečo som tu, ako sa dopracujem k naplneniu svojho života? Kresťanská viera nám dáva odpoveď: Iba dosiahnutím svätosti sa človek stáva tým, na čo ho Boh stvoril. Iba vo svätosti nájde človek skutočný súlad so sebou samým a so svojím Stvoriteľom. Svätosť však nie je nejaká ľudská dokonalosť, ale zjednotenie s vtelenou Láskou, s Ježišom Kristom. Kto takto získa nový život, nájde sám seba a stane sa svätým.

      Aktivita:

      Katechéta motivuje účastníkov katechézy k zisteniu, čo všetko môže rozvíjať vieru v Boha.
- formou práce v skupine - účastníci katechézy sa rozdelia do 4-6 členných skupín, ich úlohou je 5-7 minút diskutovať na vopred pripravenú otázku (Čo môže rozvíjať moju vieru v Boha – k Bohu?)
- formou individuálnej práce - katechéta rozdá účastníkom katechézy čisté papiere s vopred pripravenou otázkou (Čo môže rozvíjať moju vieru v Boha – k Bohu?), na ktorú píšu vlastné zamyslenie. Počas činnosti môže znieť pokojná hudba.
Aktivita by mala spontánne prejsť do modlitby.

4. Modlitba

      V úvode modlitby vyplnené lístky môžu účastníci katechézy priniesť k zapálenej sviečke. Môže byť vytvorený priestor pre spoločnú modlitbu. Je vhodné, aby vychádzala z daného Božieho slova. Modlitba má za cieľ oslavovať Boha, ďakovať mu a prosiť ho. Božie slovo si vyžaduje odpoveď. Boh k nám hovorí v Božom slove a my mu odpovedáme. Odporúča sa, aby v modlitbe zazneli slová: živá viera, dôvera, odovzdanosť... (Súčasťou modlitby môže byť aj prečítaný úryvok Ž 139, 1-6).

5. Kontemplácia

      Odporúča sa zotrvať v tichosti pred Božou tvárou. Táto časť je zhrnutím všetkých doterajších častí. Záleží na tom, aby Božie slovo vstúpilo do nášho života a začalo nás premieňať. Na základe jeho obsahu (posolstva) sa usilujeme o nový pohľad na život, na udalosť, históriu, skúsenosti, rôzne situácie. Osvojujeme si Boží pohľad na svet, ktorý nás povzbudzuje konať stále viac v súlade s Božou vôľou. Pre umocnenie modlitby môže katechéta pomocou dataprojektora prezentovať jeden obraz, alebo krátky text (jedno - dve slová) z prečítaného úryvku (alebo symbol, ktorý je prepojený s témou).

Záver

      Na záver stretnutia katechéta povzbudí prítomných k prehĺbeniu viery prostredníctvom osobnej i spoločnej modlitby, k pravidelnému čítaniu Božieho slova, k sviatostnému životu, k čítaniu životopisov svätých, ku konkrétnemu skutku lásky (viera bez skutkov je mŕtva – porov. Jak 2,17).

Na záver môže nasledovať vhodná pieseň.