Možno to znie neuveriteľne, ale práve cez lezenie mi Boh poslal do cesty priateľov. Cez tento netradičný šport som dozrel v mnohých veciach. Opäť nemôžem vynechať vzor kňaza Jozefa Krišandu, ale aj priateľov Jána Piataka, Petra Nákačku, Jána Záhradníka s ktorými som zažil veľa krásnych a nezabudnuteľných chvľ na skalách.

Z lezenia som sa vďaka pomoci mojich priateľov začal nachádzať iné hodnoty. Žiť pra druhých, nielen pre seba, obetovať sa, spolupravovať na ohlasovaní Evanjelia a iné. 

Po tejto mojej skúsenosti už neodsudzujem ľudí, ktorí majú tak trochu uletené záujmy. Veď Božie cesty sú nevyspytateľné.

Fotka je z vrcholu Gerlachovského štítu.

Lezenie a turistika

Hory, priesmyky a vysoké štíty vždy priťahovali dobrodruhov a ľudí, ktorým nestačí mestský životný štýl. Možno mám v sebe nejakú skrytú túžbu po dobrodružstve a zážitkoch. Preto niekedy aj v noci idem do Tatier na vrchol štítu pri svite mesiaca, spať pod holým nebom do lesa alebo iba tak.. zrelaxovať v Božej prírode.