Blogy

« Späť

Rodičia a učitelia, pozor! alias Hupsov šlabikár Lipka

Rodičia a učitelia, pozor! alias Hupsov šlabikár Lipka

Prosím Vás, venujte chvíľu Vášho času týmto faktom: Bez akejkoľvek verejnej a odbornej komunikácie bola ukončená produkcia šlabikára Lipka (verzia z roku 2011) a bol nám do školy doručený šlabikár „Hupsov Lipka“.

Hupsov Lipka má 2 časti + pracovný zošit. (prečítal som to celé). Niekoľko postrehov:

- kým Šlabikárom Lipka sa tiahla niť hodnoty rodiny (na stránkach sa pri rôznych témach znovu objavovali tie isté ilustrácie tej istej rodiny - dievčatko a jej brat, mama a otec), Hupsovym šlabikárom Lipka nás sprevádza škriatok Hups, ktorý nie je začlenený do žiadnych vzťahov, funguje sám za seba. Navyše aj deti tu figurujú viac-menej samé za seba, vždy sa objavujú iné a nie sú začlenené do vzťahov v rodine. Predošlý šlabikár upevňoval dieťa v jeho povedomí "PATRÍM DO RODINY", mám korene, kým Hupsov šlabikár po zovšeobecnení pozorovaných javov akoby hovorí: "buď sám za seba", samostatná jednotka... navyše nevedno, akého rodu (ten/to? škriatok Hups)...

- v Hupsovom šlabikári sú na niektorých miestach vykreslené situácie opisujúce rodinné vzťahy/rodinných príslušníkov v negatívnom alebo ponižujúcom duchu, naopak v "starej" Lipke je téma rodiny podaná v atmosfére lásky, úcty, pokoja, radosti, harmónie, šťastia (na mnohých stranách, doplnené korešpondujúcimi ilustráciami) – napr. sused zhadzujúci otca, že je "kazisvet" (Hupsov šlab. 2.časť, s.21). V Hupsovom šl. je najčastejšie text o dieťati a iba jednom rodičovi - v Lipke je veľa textov o spolužití v úplnej rodine. Jeden článok som Vám prepísal celý:

Volám sa Žigmund a moja mama Žofia. Má krásne vlasy. Sú čierne ako žúžoľ. S mamičkou žijeme sami dvaja. Ocko si ma bráva cez víkend. Mamičke býva smutno. Žijeme na prízemí. Nad nami býva ujo Žubajík. Občas pomáha mamičke s vodou alebo žiarovkou a elektrinou. Pred pol rokom požiadal ujo Žubajík mamičku o ruku. Najprv bola prekvapená. Potom sa potešila. Už to pre mňa od zajtra nebude len ujo Žubajík, ale druhý ocko. Zajtra sa ožení s mojou mamičkou. Teraz budem mať ocka aj cez víkend, aj cez týždeň. (článok na precvičenie písmena Žž!)

- celý predošlý šlabikár bol v jednote jasného a zrozumiteľného textu významne doplneného prehľadnými a zároveň obsažnými ilustráciami, ktoré napomáhali porozumeniu (už i tak životu deťom blízkeho a zrozumiteľného) textu. Obsahoval texty týkajúce sa detí, ich sveta, každodennosti či reálnych zážitkov, situácií (rodina, sviatky, dovolenka, choroba, návšteva u starkých, narodeniny,...) kým Hups deti vťahuje do virtuálnej reality, príbehy sú často ťažko zrozumiteľné, majú otvorený a nejasný koniec.

- V Hupsovom šlabikári vymizli texty ľudovej slovesnosti či iné klasické texty slovenských autorov. Okrem iných textov sú tu aj texty o Hupsovi, ktorých autorkou je spisovateľka detskej literatúry Mgr. Gabriela Futová (táto informácia nemusí byť určujúca, obsahovo jej knihy nepoznám, no tu sú názvy niektorých z nich Hľadám lepšiu mamuNejdem, a basta!;Naša mama je bosorkaKeby som bola bosorka.

- nevidím dôvod náhrady kvalitných a majstrovsky zostavených (a to i napriek jednoduchosti a prváckym potrebám vyhovujúcej stručnosti) obsahovo jasných i pútavých textov zo "starej" Lipky (navyše autorsky pestrejšej skladby: Daniel Hevier, Ján Turan, Elena Čepčeková, Štefan Moravčík a ďalší) a ich výmeny za texty plné modernizmov, slangových výrazov či slov s pre deti nejasným obsahom (stachopud, gangster, des, "sfúkla ho", "Som ja ale peň!", "noha v háji" a pod.)

Tieto postrehy dávajú spolu obraz vytrhnutia detí z koreňov, identity, nielen z povedomia príslušnosti k vlastnej rodine, no i ku vlastiK tomu pridávam, že metodická či dokonca aj grafická zmätočnosť Hupsovho šlabikára nahradila pocit prehľadnosti a harmónie, pokoja, poriadku a prehľadu v "starej" Lipke.

Záverom, chcem pripomenúť, že ŠLABIKÁR nie je učebnica ako napr. Geografia pre 8. ročník, učebnica, obsahujúca INFORMÁCIE. V prípad šlabikára nejde o informácie! Šlabikár je prvý samostatný pohľad do sveta, po tom, ako dieťa vykročilo na cestu vzdelávania... Dieťa v tomto veku je absolútne nekritické, VŠETKO prijíma a absorbuje, čo mu jeho prvá pani učiteľka dáva. Nový šlabikár dáva čistým deťom katechézu tohto sveta. Tu zažijú, že normálne je konzumovať každý deň (plytké) príležitosti na rozptýlenie, najzaujímavejšie a najpodstatnejšie sú veci okolo mňa (ľudia sa menia ako kulisy), najčastejšie je pri mne len jeden rodič a najmä životom sa netiahne žiadna zrozumiteľná línia (RODINA), žiaden hlbší kontext (SVIATKY, KRAJINA, NÁROD, nebodajCIRKEV...).

Tento šlabikár je oficiálnou učebnicou financovanou a schválenou ministerstvom školstva. Bude pôsobiť a zapisovať sa do myslí a duše tisícov detí na Slovensku. Šlabikár je najdôležitejšia učebnica zo všetkých učebníc v rámci celého školstva.

 

Zverejnené s dovolením autora, Mgr. Jána Horeckého

Zdroj obr.: martinus.sk

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Dušan Veselovský
Ako vášmu dieťaťu ublíži šlabikár, ktorý nie je založený na predsudkoch a ktorý neglorifikuje niečo, čo je dnes už vzácnosťou. Ten šlabikár netvrdí, že tradičná rodina je zlá. ľudia nebláznite. Ten šlabikár akurát nehovorí, že takáto rodina je jediná možná a správna cesta, lebo to teda dnes ani nie je. Sám človek, ktorý žil v detskom domove, vám tu napísal, ako sa v škole cítil. Akým právom chcete, aby sa takto cítili dnes už väčšina dedí? Je to bezohľadné a sebecké a rozhodne nie v záujme tých detí. Prevencia rozvodovosti sa nerobí šlabikárom, ale veku primeranou sexuálnou výchovou. No proti tej tiež aktuálne podpisujete petície, ako by ste radi aj voči tomuto šlabikáru. Príde mi to, ako keď pes naháňa vlastný chvôst. A to určite nepomáha ani deťom, ani rodinám a ani spoločnosti.
Odoslané 22.11.2013 15:37 ako reakcia na Emese Tokarčíková.
Katarína Jurková
Deti nie sú také hlúpe, za aké ich považujeme, cítia mnohé veci, sú barometrom nálad v rodine..darmo bude mamička chodiť dieťa viesť k "tradičnej rodine", darmo bude mať dieťa ľúbivý šlabikár kde budú samé super a krásne veci - ak dieťa každý deň doma vidí, ako otec týra mamu - a nemusí ju týrať len fyzicky, úplne stačí psychicky. Dieťa nemá byť vazal a bezpodmienečný podriadený svojho rodiča, dieťa je samostatná jednotka, ktorá má byť vychovávaná minimálne tak, aby si dokázala poradiť aj v komplikovaných životných situáciách. To, že dieťaťu niečo neprezradím,e resp, si myslíme, že sa ho to netýka, ešte neznamená, že sa to nedeje.Dieťa má presne vedieť, aké sú jeho práva, má mať jasne a bez obalu definované, aké situácie sú zlé a komu sa má zdôveriť - dokonca by každé dieťa malo aj prejsť modelovou situáciou v rámci výchovy - na koho sa obrátiť, ak mu neverí vlastný otec, či vlastná matka, alebo ak ho vlastný otec či matka týra. A obzvlášť na Slovensku, kde je stále obrovské % týraných detí, či už fyzicky alebo psychicky a kde sa stále kopec vecí v rámci rodín ututláva. Nech sa to deti naučia aspoň v škole, ak už nie doma. A obzvlášť deti z bigotne veriacich rodín, kde sa v súčasnosti rozmáha prečudesná predstava úplnej autority a vlastníctva rodiča v rámci vzťahu a práv k dieťaťu.
Odoslané 22.11.2013 15:52.
Renáta Zsigová
Ja len jednému nerozumiem. Prečo musíme mať každý rok nový šlabikár???? Nestačilo by každých 5 rokov? Aj tu je to o peniazoch, kto sa ako nabalí a pod....... neošalme sa z tej modernizácie všetkého! Aj staré hity majú v každej dobe niečo do seba....prečo asi???
Odoslané 22.11.2013 16:04.
Zaujíma ma, kde sa na kresťanskej stránke odrazu objavuje toľko ochrancov nového šlabikára, ktorí nás veriacich so snahou o dobrú výchovu volajú bigotnými?
Odoslané 22.11.2013 16:04 ako reakcia na Katarína Jurková.
Krásne si to vystihla Irma. Vďaka.
Odoslané 22.11.2013 16:24 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
" A obzvlášť deti z bigotne veriacich rodín, kde sa v súčasnosti rozmáha prečudesná predstava úplnej autority a vlastníctva rodiča v rámci vzťahu a práv k dieťaťu. "

Katka, vôbec netuším, čo si pod týmito slovami mám predstaviť.
Aká prečudesná predstava sa v súčasnosti rozmáha?
Pokiaľ len nemyslíte tú, ktorá vyplýva z jedného zo základných práv človeka prijatých po Druhej svetovej vojne. Právo na výchovu detí podľa svojho svedomia.
Ale prečo si myslíte že sa "v rozmáha v súčasnosti"? Naopak, možno sa k tomuto právu rodičia v súčasnosti hlasnejšie hlásia, pretože im je nenápadne a potichu upierané. V mene rôznych takzvaných "práv detí", ktoré deťom viac škodia ako pomáhajú.
Odoslané 22.11.2013 16:30 ako reakcia na Katarína Jurková.
:-) pán Dušan, ja hlavne dúfam, že šlabikár naučí deti čítať s porozumením.
Odoslané 22.11.2013 17:58 ako reakcia na Dušan Veselovský.
:-) pán Dušan, ja hlavne dúfam, že šlabikár naučí deti čítať s porozumením.
Odoslané 22.11.2013 17:58 ako reakcia na Dušan Veselovský.
Všimla som si jednu vec.....Keď ide o stret medzi veriacimi a neveriacimi, tak tí veriaci majú dobre známe mená na tejto stránke a tí antagonisti sa buď za nejaké skrývajú, alebo sa dostanú na stránku ako Pílát do kréda....my sme sa museli poctivo prihlasovať plnými menami....
Odoslané 22.11.2013 18:31.
Jana Rišková
Naozaj sa ani netreba pozastavovať nad týmto článkom. Prepáčte, ale mňa ste tak akurát pobavili. Naozaj tu chcete ľudí presvedčiť o tom, že šlabikár je určujúci vo výchove dieťaťa, a že pani Futová je "nevhodná " spisovateľka, už ste prečítali aspoň jednu jej knihu ? Určujúca vo výchove dieťaťa je jeho rodina a najbližšie okolie. Určite mu neublíži šlabikár viac ako to čo vidí vo svojom najbližšom okolí... Nabudúce by ste mali prehodnotiť s akou poplašnou správou vyjdete, ináč Vás nikto nebude brať vážne...
Odoslané 22.11.2013 19:03.
Katarína Jurková
Ja napríklad som sa dostala k tejto diskusii cez jednu moju kamarátku na FB, ktorá tento článok zdieľala. A pokiaľ budú mať veriaci neustálu a opakujúcu snahu z titulu svojej viery a jej pohľadov na výchovu a morálku zasahovať do vecí, ktoré sa bezprostredne týkajú aj ľudí neveriacich (bez toho, aby Vás zaujímal náš názor) - považujem za svoju povinnosť napísať svoj názor a pohľad na vec aspoň tu. To, čo sa momentálne na SR deje, rôzne ultraortodoxné kresťanské spolky a spoločenstvá, ktoré sa tu svoju ortodoxnosť pokúšajú zavádzať unblok pre celý národ (nerešpektujúc charakter SR štátu) je pre mňa neakceptovateľná. A inak by som bola rada, keby ste reagovali na podstatné veci :-)
Odoslané 22.11.2013 20:54 ako reakcia na Mária-Irma Danieliszová.
Janka Rišková - asi sa vás téma netýka, tak sa kľudne pobavte. Pre tých, ktorí sú znepokojení, má zmysel uvažovať o tom, čo ponúka "štát" ich deťom, majú právo tieto knihy a iné "učebné" materiály diskutovať a aj odmietnuť. Sú to ich deti, nie deti štátu a zodpovednému rodičovi nie je jedno, čo číta jeho dieťa v škole, ani čo mu chce ôškola" nanútiť", lebo už si ani vybrať nemožno. Komu to je jedno, nemá problém, uvidí neskôr výsledok nie len "vzdelania" z pochybných učebníc... aj o "mnohopohlavnosti" človeka a pod. Nie je to jedno. Nie kresťanom a ni ľuďom so zdravým rozumom.
Odoslané 22.11.2013 21:03 ako reakcia na Jana Rišková.
michaela fábová
Chcem Vám všetkým povedať, že dnes si môžeme vybrať šlabikár z viacerých možností. Každá škola si vyberie ten, ktorý sa jej pozdáva. Ministerstvo prepláca všetky. Na každej škole fungujú aj metodické združenia, ktoré o týchto veciach rozhodujú. Všetko je to o dohode, riešení a pozitívnom myslení. Nekritizujme. Majme dobrý úmysel, myslime, cíťme, buďme empatickí. Prajem Vám všetkým krásny večer.
Odoslané 22.11.2013 21:39.
Štefánia Compeľová
akosi vase priezvisko celkom nesedi s vasou povahou, ze? ked hned nadavate na ludi, bez toho aby ste ich poznali.co keby ste sa pozreli najprv na seba a potom sudili a nadavali inym? :-D
Odoslané 22.11.2013 22:02 ako reakcia na viera pokojna.
Zuzana Mozdenova
Pridavam sa k podpisu,aby sa stiahla a znicila.
Odoslané 23.11.2013 13:54 ako reakcia na Silvia Suchonova.
Peter Jablonec
to je zaujimava predstava, mam len par praktickych dosledkov... ak vacsina ludi neodzdravi, treba byt flexibilny a prestat povazovat odzdravenie za normu slusneho spravania, aby sa ti co nezdravia necitili vycleneni...alebo ak sa vacsina deti zacne stravovat v macdonalde, pocase budeme mat v slabikari navstevu macdonalda ako volnocasovu aktivitu...
nemam nic proti detom z "neuplnych" rodin, len si nemyslim ze ked ich zacneme nazyvat "menej pocetne" tak akosi zacnu byt uplne ;)
takymto sposobom dieta svojim sposobom zavadzate, kedze mu nedate sancu osvojit si model uplnej rodiny s moznym pozitivnym a vyvazenym vplyvom zenskej aj muzskej strany.
Netvrdim ze nemozu byt rodiny kde aj iba otec alebo mama vedia nahradit druheho rodica, len ze pristupom ktory popisujete dieta obmedzujete, kedze mu podsuvate ze ved neuplna rodina staci...len aby sa dieta necitilo zle. Myslim si ze dietatu viac osozi ak sa dokaze spravne vysporiadat s tym ze mal jedneho rodica a mozno o to viac sa v dospelosti bude venovat svojej rodine...
Odoslané 23.11.2013 15:27 ako reakcia na Dušan Veselovský.
Peter, presne toto som zažila. Kolegyňa sa vydala a keď mal jej synček 4 roky, otec ich opustil, založil si novú rodinu ,ale domáhal sa stretnutí so synom do 15 rokov. Potom už len posielal občas peniaze a keďže nadaný syn išiel študovať, zvýšené náklady znamenali aj stretnutia na súde. Keď mal Miško 16, povedal: moje deti a moja žena nikdy nesmú zažiť bolesť, akú som prežíval ja. O desať rokov sa oženil a už má sám synov vo veku na založenie rodiny. Život ho naučil, čo nemá robiť, aby si rodinu nerozbil. Vážil si ju, aj ke´d sám v nej nevyrastal.
Odoslané 23.11.2013 21:08 ako reakcia na Peter Jablonec.
katarína P.
Dobrý deň, nedá mi nezapojiť sa do tejto vášnivej debaty....som učiteľka, neučila som ešte podľa "nového" hupsovho šlabikára, avšak chcem poznamenať, že častokrát dušu celému článku a jeho ponímaniu dá práve TEN učiteľ, ktorý určite odhadne správne životné hodnoty - ako sú rodina a dokáže to tým najmenším podať. ( Aspoň by mal...) Musím však podotknúť, že máme ozaj čoraz viac detí z neúplných rodín..podotýkam, že nie rozvedených ...mám v triede 2 detičky v pestúnskej starostlivosti- žijúcich s matkou, 2 detičky, ktorým jeden z rodičov zomrel..a je im veeeeeľmi ťažko pri každej téme RODINA...keď majú kresliť všetkých jej členov ..a pod. Preto sa prikláňam k názoru pána Dušana - neubližujme tým deťom, ktoré nežijú v ideálnych rodinách. Poukážme reálne na to, že TO ich rodinky nemajú ľahké, keďže jeden rodič "musí" zastať roly dvoch. Podporme aj tieto deti -možno aj takou ukážkou v šlabikári, ktorá im napovie, že nie sú na svete sami, INÍ - potrebujú to v živote veľmi! V živote ľudí je šťastím žiť v úplnej milujúcej rodine..ale najväčším šťastím je mať okolo seba láskavého milujúceho človeka, hoci len jedného !
PS: Autorku pani Futovú deti milujúuuuu ....a my sme rady, že deti v dnešnej dobe čítajú... ;)!
PS: Žiaľ v dnešnej dobe máme veľa úplných rodín ....no však i úplne nefunkčných! To je potom veeeľmi smutný pohľad na detičky....ale to je už iný príbeh....
Odoslané 23.11.2013 22:20 ako reakcia na Dušan Veselovský.
Monika Ottavová
Som mladá 22 ročná mama s dvoma deťmi a s manželom a absolútne sa mi nezdá nemoderné nič na normálnej úplnej rodine. rodina je veľká hodnota pre spoločnosť. A myslím si že deti , ktoré rastú v neúplnej rodine by mali spoznávať aspoň prostredníctvom jednoduchého šlabikára základné hodnoty ako sú Láska, Život, Odpúšťanie si. A nie ich utvrdzovať v tom, že rodič je ten, kto mu chce ublížiť. Práve naopak. Aby vedelo, keď dospeje, kde je správna cesta a ako začať OPRAVOVAŤ to čo tí moji najbližší pokazili.
Odoslané 23.11.2013 22:30.
Len menší postreh..
Určite by bolo osožné, keby sme mali možnosť a čas nahliadnuť do nového šlabikára. Pamätám si ten, ktorý už dávno neexistuje. Konkrétna ukážka na precvičovanie písmen v článku Žž ma utvrdzuje v tom, akoby prestávalo existovať pravidlo, ktorého cieľom by bolo predostrieť ideálne spoločenstvo pre dieťa. V samotnom texte celá tá hotová situácia okolo žiarovky, vody a elektriny, kedy sa nejaký ujo sused pomocník automaticky stane oteckom, akoby to súviselo len s krásou čiernych vlasov mami Žofie. Dieťaťu tu stráca možnosť i v malej miere rozvinúť fantáziu, akoby malo riešiť situáciu, ktorú samé nezapríčinilo, keď vieme, že pre dieťa v úplnej rodine je takáto situácia neznáma. Obávam sa, aby sme neboli svedkami toho, kedy sa autori vytvorením takéhoto textu pokúšajú sami pre seba vnútorne ospravedlniť zlyhanie vlastných vzťahov, manželstva, poprípade zodpovednosti zaň a takýmto spôsobom bagatelizovať stav, ktorý ma v skutočnosti na dieťa odlišný dopad. Nechcem zakrývať krásu Žofiiných vlasov, ani moralizovať, že krása nie je všetko, ale Žofia má istotne aj iné prednosti, ktoré je potrebnejšie dieťaťu uvedomiť si. Ja by som si text k Žž na precvičovanie písmen k uvedenej modelovej situácii pre svoje dieťa predstavovala pozmeniť napríklad takto: ..............Volám sa Žigmund a moja mama Žofia. Dokáže robiť úžasné veci. Čerešňový koláč so želatínou vykúzli za malú chvíľočku. S mamičkou žijeme sami dvaja. Náš otecko musel odísť do nebíčka a žije ako anjel. Mamičke býva smutno. Žijeme na prízemí. Nad nami býva pani Žabková. Niekedy jej zanesieme kúsok želatínového koláča. Je to veľmi milá pani, ktorá žila už počas druhej svetovej vojny. Mamička jej občas pomáha vyžehliť prádlo a ja so smeťami. Nedávno sme jej museli zavolať elektrikára, lebo jej byte prestali svietiť všetky žiarovky. Na konci pracovného týždňa s mamičkou navštevujeme starých rodičov. Tu sa zvyknem hrávať so žeriavom, ktorý patril môjmu oteckovi......................
Zodpovední by si mali uvedomiť, aký dopad môže mať predkladanie určitých foriem správania sa a neskôr jeho vplyv na tak malé deti. Skúmanie tejto skutočnosti nám dáva dôkaz o tom, či berieme školstvo a výchovu detí vážné.
Isteže rodina zažíva mnohé neľahké situácie, mnohé nie je možné ani len predvídať, ale odhliadnúc od toho, mali by sme deťom v tomto veku predostrieť ideál, ku ktorému je možné sa s pomocou Božou priblížiť. Každý z nás má jedného otca a jednu matku. Boh do nás vštepil schopnosť starať sa o svoje potomstvo duchovne i materiálne a sme svedkami toho, že i neveriaci človek má na zreteli blaho svojich detí, hoci niekedy je o tom presvedčený len on sám. Tu sa môžeme skutočne zamyslieť nad tým, či všetky základné momenty, z ktorých sa skladá svet našich detí riešime s láskou a porozumenim, aby sme kvôli vlastným egoistickým pohnútkam neobetovali prospech dobra dieťaťa, jeho schopnosti v pokoji a láske existovať v spoločenstve ľudí a úplnosť rodiny.
Nie je to stereotyp, že dieťa má rodičov otca a matku, to je všeobecná skutočnosť, platná pre človeka na celej planéte Zem.
Nestretla som sa s tým, že by sa niekto pozeral na deti rozvedených rodičov ako na menejcenné, alebo nejakým spôsobom postihnuté. Nerobme z detí neschopných rozlišovania. Táto schopnosť chýba skorej ich rodičom, alebo jednému z nich. V každom prípade si myslím, že človeka nemožno nahradiť alebo vymeniť ako nejakú vec, čo v uvedenom modelovom texte nie je vôbec jasne definované a budúcnosť z toho vyplývajúca sa javí tiež nanajvýš hmlistá. Dieťa predsa nečíta len ako automat, ale má predstavivosť a spája si situácie. Nepáči sa mi taký text, podobne ako sa mi nepáčia niektoré rozprávky, ktoré sú skôr hororom a deti sa ich akurát len boja. A nechcela by som, aby moje dieťa muselo v šiestich rokoch riešiť situáciu v uvedenom texte.
Odoslané 23.11.2013 23:03.
Ukazujem 21 - 40 z 66 výsledkov.
z 4