S blížiacim sa Halloweenom sa na nás vysypala hŕba strašidelných masiek, tekvicových hláv no aj reklám zameraných proti sláveniu tohto "sviatku". Desiatky kresťanov sa snaží, aj keď nie vždy najšťastnejším spôsobom, upozorniť na nebezpečenstvo tejto zábavy. No a stovky rodičov a učiteliek zatiaľ chystá nevinné strašidelné párty pre svoje deti.

Tohtoročný Národný pochod za život prinášal so sebou viacero obáv. Okrem utečeneckej témy, ktorá v týchto dňoch dominuje, tomu nepomáhal ani fakt, že sa akcia plánovala konať v Bratislave. Málokto veril, že sa Východ dokáže zmobilizovať natoľko, aby podujatie nedopadlo fiaskom. Okrem mediálnej antikampane SME-čka a ďalších médií sa o svoje pochybnosti podelil napokon aj .týždeň. Ono to ale všetko nakoniec dopadlo trochu ináč.

"O, láska, prečo sa dejú takéto veci?" opýtala som sa so smútkom v tvári svojho manžela. "Myslíš jako to, že umírají lidi?" odpovedal. Fú no musím priznať, že som sa trochu zahanbila. Mala som totiž v pláne hovoriť o nevydarenej objednávke, ktorú práve riešim.

Keď som zbadala na internete karikatúru súložiacich biskupov počas konkláve, bolo mi smutno. Keď som však zbadala karikatúru súložiacej svätej trojice, chcelo sa mi vracať. A chce sa mi aj naďalej...

Pred pár dňami som išla so svojim snúbencom do obchodu. Pri vstupe do brány som na dverách zbadala neúplný nadpis: ..TVORENÉ. Pozrela som sa na Tomáša a vravím mu: „Hm, to je škoda, je zatvorené.“ Po pár krokoch sa nám však odhalilo celé slovo. Namiesto môjho „realistického“ ZA sa v ňom objavilo optimistické O.

Keď sa pozriem na predvolebnú situáciu na Slovensku duševne, cítim sa smiešne, ba až komicky. Keď sa na ňu snažím pozrieť duchovne, prežívam smútok. Kdesi medzi týmto dvoma pocitmi hľadám nádej.

Zamyslela som sa nad tým, čo by sa stalo, keby sa pieseň, ktorú spievame v kostole raz v roku, na Turíce, stala súčasťou našej každodennej modlitby. A ešte viac, čo by sa stalo, keby sme sa tieto slová modlili naozaj s vierou.

Často prosím Boha, aby ma naučil pozerať sa na svet jeho očami. Na svet, na ľudí, na seba. Niekedy mam však pocit, že ich má milión. Čo milión,14 miliárd. Pre každého jeden pár.

„Neuveriteľné! Niečo také tu nebolo od Nežnej revolúcie,“ povedala som s nadšením pánovi, ktorý so mnou čakal na autobus po skončení pochodu v Košiciach.

Myslím, že svet funguje na základe nejakých princípov. Jedným z nich je slobodná vôľa, ktorú dal Boh človeku. A v plnej miere ju rešpektuje. Aj preto sa dnes deje vo svete to, čo sa deje.

Ocko mi cez víkend vymenil letné pneumatiky na aute. Ja som sa ho opýtala: „Čo som Ti dlžná?“ A on na to: „To je v poriadku, ja som to už vyrovnal. Natankoval som Ti Tvoje auto.“ Tomu sa hovorí láska otca.

Dnes už viem, že smrť nie je tragédia. Je to privilégium. Možno to nikdy nepochopíme, ale potrebujeme to prijať srdcom. Môj blog určite nie je prvý, ani posledný o Ľudke.. Som totiž len...

Pred dvoma rokmi som bola na skvelom muzikáli. Volal sa Príbeh ulice. Od Mariky by čitateľ pravdepodobne očakával, že to bol nejaký fakt dobrý kresťanský muzikál. No nie je to celkom tak. Bol to...

Keď som dnes kráčala domov z práce, po úzkej snehovej cestičke, spomenula som si na úryvok z dokumentárneho filmu o kňazovi, ktorý spolupracoval s Matkou Terezou. Z jeho...

Nikto nevidel a nikto nepočul, čo príde, keď odídeme tam, kde sme nikdy neboli, kde dostane každý svoj prídel. Ja chcem zažiť ten pocit, pocit nádherný, pocit...