2011

Počas tohto roku sme v Rumunsku strávili posledný júlový týždeň a prvý augustový v dvoch dedinách – SinteaMica a Butin.

Hlavný program s domácimi spočíval v rozdelení skupiniek podľa potrieb, ktoré sme s nimi chceli vykonávať. S dospelými sme preberali priebeh a prežívanie svätej omše. Stretnutia sme mávali v kostolíku a zúčastňoval sa ich aj miestny kaplán Jarko.

S mladými sa pracovalo iba v Butíne, pretože v SinteaMica-i sme nemali mládež nad 13 rokov. 

Deti boli dominantou SinteaMica. Snažili sme sa im prerozprávať príbeh praotca viery Abraháma. Aj v Butíne mali s deťmi veľa radosti a zážitkov  .

 

2012

Aj v roku 2012 sa misie niesli v duchu hesla: "Niesť Krista, niesť lásku." Naplnení Duchom Svätým a odvahou konať podľa tohto hesla sme vyrazili 14. Júla na niekoľkosto kilometrovú cestu do Rumunska. Už po tretíkrát sme sa chystali do dedín Butin a Sintea Mica – do každej šesť animátorov. Navzdory snahám sa nám tento rok nepodarilo zabezpečiť dvoch kňazov. Mali sme tak trošku sťažené "pole pôsobenia", najme v dedinke Butin, kde sme boli bez kňaza prvý týždeň. O to všako bola väčšia naša radosť, keď sa po siedmich dňoch v Rumunsku zjavil v našich dverách otec Henrich a my sme mohli každý deň nasledujúceho týždňa sláviť svätú omšu a pristupovať k svätému prijímaniu. Cesta navzdory skorému rannému vstávaniu a horúčavam nás nezdolala. A keby sa o to aj pokúsila, dostatočné osvieženie nám ponúkla návšteva slovenských  rehoľných sestier v Timisoara. Samozrejme nemohli sme vynechať ani prehliadku mesta a potom hor sa každý do "svojej" dediny, oddýchnuť si a načerpať síl na plnenie svojho poslania.

(Cesta nás navzdory skorému rannému vstávaniu a horúčavam nezdolala. Najskôr sme sa zastavili v Sintea Mica, kde si naši misionári zložili veci a zvítali sa s domácimi. Potom sme opäť všetci nasadli do horúcich aút a namierili sme si to priamo do Timisoara. Tam sme navštívili Hospic Božieho Milosrdenstva, v ktorom pracujú aj rehoľné sestry zo Slovenska. Príjemný rozhovor s nimi a následná prehliadka mesta nás povzbudili na tele i na duši pred posledným úsekom cesty. Do Butinu sme dorazili podvečer a tu sme sa museli rozlúčiť s druhou partiou, ktorá sa vracala naspäť do Sintea.)

 

Počas celých dvoch týždňov sme sa venovali ľuďom s dediny, či už rozhovormi, spoločnou modlitbou svätého ruženca, výletmi s mladými a deťmi.

 

Na stretnutiach s dospelými sme sa rozprávali o Svätom písme, učili sme ich, ako sa v ňom orientovať a správne ho čítať. Súčasťou katechézy pre dospelých bolo i lectio divima (modlitba pomocou čítania svätého písma),kedy sme navštevovali jednotlivé rodiny. 

Na detských stretkách  sa nadviazalo na minuloročný príbeh o abrahámovi a venovali sme sa  ďalšej významnej osobnosti Starého zákona - Mojžišovi, jeho živote apôsobení medzi Izraelským ľudom.

Konečne,na stretnutiach mladých sme zatiahli na hlbinu a učili sa robiť ťažké veci. Najskôr v rovine teoretickej a neskôr aj prakticky, kedy prvú "ťažkú vec" dostali ako úlohu od animátorov a druhú mali vymyslieť sami.